Názvoslovie Vysokých Tatier




Od A po Z o názvoch VYSOKÝCH TATIER
A znovu kniha. TatryBLOG sa nesnaží byť knižným sprievodcom, len chcem upozorniť na určité zaujímavosti a skutočnosti, ktoré určite potešia nie len intelektuálnu verejnosť. V tomto prípade ide o publikáciu staršieho dáta, ale jej zaujímavosť spočíva v tom, že časť knihy je uvoľnená pre verejnosť v elektronickej podobe a umiestnená na stránkach TatryBLOG.

Hovorím (resp. píšem) o knihe Od A po Z o názvoch VYSOKÝCH TATIER.
Jej autor – Ivan Bohuš – bol taký láskavý a dovolil mi nezištne zvejeniť jej časť, konkrétne kapitolu H. Osady, chaty, komunikácie, za čo mu veľmi pekne ďakujem.

V čase keď bola táto kniha vydaná som intenzívne pracoval a pripravoval (a dodnes aj pripravujem) materiál o geniálnom architektovi Vysokých Tatier, rodákovi zo Spišskej Soboty, ktorého meno je Gedeon Majunke (ešte tu o ňom budem podrobnejšie písať). Pri takejto práci je potrebné poctivo dodržiavať názvoslovie, ktorého autorom je práve Ivan Bohuš. Pre lepšiu a rýchlejšiu orientáciu som si preto príslušnú kapitolu zdigitalizoval (vtedy som na to mal čas). Bola by škoda, aby len tak ležala na mojom HDD a preto som sa rozhodol že autora požiadam o jej zverejnenie.

Dnes Vám predkladám prepracovanú verziu týchto stránok – Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier (849 x)
Odkaz na tieto stránky nájdete aj v menu v pravom stĺpci týchto stránok (resp. v hornom menu).

Autorovi Ivanovi Bohušovi ešte raz ďakujem.

Views Counter v.0.10 čítané 31745 -krát od 5406 čitateľov

Príbuzné články

komentárov 5

  • Starotatranec píše:

    Komu patrí dolina?
    Ešte z detských čias si pamatám, koľko turistov a národností prešlo cez Vysoké Tatry. Boli to Maďari, Poliaci, Nemci a hlavne naši bratia Česi. Tí boli hojne zastúpení na každom kroku. Kde napr.? nad stanicou v Smokovci v stánku Ovocie – zelenina, oproti vo verejných WC bola „uvádzačka tiež čo by naša sestra, sprievodkyňa v električka, a tiež jeden čiperný pánko, ktorý nedávno na Štrbskom plese v kútiku jednej reštaurácie piekol langoše. A bol perefktný, išlo mu to na ploche cca pol metra štvorcového takpovediac s obhoreným bruchom, ale predsa! Tak som si hovoril, sú šikovní, zapustili tu niektorí korene a to majú u nás dokonca ešte aj dolinu a štít. Ale čo to? Keď som prednedávnom nahliadol do federálneho turistického sprievodcu o Vysokých Tatrách z roku 1991 zistil som nasledovné: Česká dolina – … pôvodný názov doliny znamenal v goralskom nárečí dolinu pastierom ťažko (ČEŠKO) prístupnú! Takto je to teda. No pátral som aj ďalej. Vzal som si Podrobný turistický atlas z VKÚ Harmanec a čuduj sa svete: našiel som tam Český štít, Českú dolinu, Českú vežu, Český potok, České pleso a aj Český vodopád. To je toho!
    Takže dávam na širokú známosť toto: Tieto bratské názvy nevznikli teda nejakou družobnou prešmyčkou, ale vznikli pred niekoľkými storočiami. Ich autormi sú vlastne gorali – ovčiari a zlatokopi, ktorí do týchto lokalít prenikali z Bielovodskej doliny za svojím „češkým“ (ťažkým) živobytím. Ozaj, ktovie či niekde v Krkonošiach neexistuje nejaká Slovenská dolina, či veža?

  • Tak som to pre istotu skontroloval v tejto knihe – a naozaj – je to tak!
    Ivan Bohuš píše (heslo 1624. Česká dolina, str. 294), že v našej tlači prebehla už o tom rozsiahla polemika (niekedy v 60. rokoch), ktorej záver vyznel asi v tom zmysle, že označenie Český,-á,-é; je síce historicky nesprávny, ale vzhľadom na vžité sekundárne názvy netreba uvažovať nad návratom k historickým formám.
    Hmm. Tak zas som sa niečo zaujímavé dozvedel. Česká dolina mala byť vlastne Ťažká dolina

  • Starotatranec píše:

    Ťažká budeš, dolina, ťažká…
    Toto je malý doslov k príspevku č.2. Áno, OROL to s tou Ťažkou dolinou vystihol ! A ja ho chcem podporiť. A tak som sa dnes večer zatáral na adresu: http://www.horydoly.cz/vypsat.php?id=1745. Našiel som tam článok o horolezeckých nehodách na Slovensku. No diskusia o tomto článku sa krúti len okolo česko-ťažkej témy. Veď si ju pozrite. Jeden je ľahostajný, druhý je neinformovaný, našťastie tretí normálny . Najšikovnejší z nich smeruje pozornosť čitateľov na inú adresu – http://www.vysoke-tatry.info/vyklad.php?tatry=381. A to som teda pozeral na výňatok z Encyklopédie pánov M. Argalácsa a D. Michalíka (2001 – 2003): žiadna Česká dolina, ale Ťažká ! Je tam presne popísaná. Posledná tretina príspevku vysvetľuje chybu, ktorú ešte v roku 1830 nechtiac spôsobil nemecký geograf A. Sydow. Na tento omyl upozornil neskôr Pavol Dobšinský a tiež Turistický sprievodca …, ktorý vyšiel v Brne (!) v roku 1900.Lesnícke osadenstvo pozná dolinu ako „Ťažkú“ dodnes. Je len škoda, že najviac na skutočný názov zabúdajú turistické a horolezecké kruhy – až na výnimku z roku 1958.((vlastním túto mapu – ochotne poskytnem snímku- ) fepeto@stonline.sk). Nepresnosti sa týkajú tak isto aj štítu, veže a plesa.
    Čo teda urobiť s týmito názvami ? Možno sa to niekomu zdá maličkosť, či nezmysel zaoberať sa názvom nejakej doliny. Ale zoberme si príklad od vyššie spomínaného pána Sydowa: v jeho krajine by sa nemohlo stať, že by niektorá alpská dolina niesla omylom dodnes meno napr. francúzska. Buďme aj my takí dôslední a ukončime tento 175 – ročný spor.
    Kto môže začať ? Asi vy, milí priatelia, horolezci, vy ste tí, ktorí máte šťastie dostať sa do Ťažkej doliny a na Ťažký štít. Skúste raz z neho spustiť „lavínu“ dôslednosti a spravodlivosti. Pošteklite trochu kompetentných, začnite diskusiu. Ak sa veci dajú na správnu mieru, bude to také malé slovenské národné prebudenie.

  • m skoupý píše:

    kde by sa dala ešte po rokoch získať táto kniha od p. I.Bohuša?

  • Skúste v múzeu TANAP-u v Tatranskej Lomnici…

Pridaj komentár

Vaša E-adresa nebude zverejnená.Vyžadované polia sú označené *