V tohtoročný Zelený štvrtok sa začala písať zrejme nová tradícia Krížových ciest vo Vysokých Tatrách. S jeho myšlienkou prišiel a zrealizoval ju mladý aktívny farár Mgr. Pavol Zaťko z podtatranskej farnosti Nová Lesná (609 x). Tri farské spoločenstvá (oprava) Dve farské spoločenstvá — Vysoké Tatry a Nová Lesná sa v tento deň spojili, aby najväčšie sviatky katolíckej cirkvi — sviatky Veľkej noci — slávili spoločne. Smokoveckí, lomnickí a novolesnianski veriaci spolu s rehoľnými sestrami z charitného domu v Dolnom Smokovci sa o siedmej večer zišli v polceste sánkarskej dráhy medzi Starým Smokovcom a Hrebienkom, aby odtiaľ spoločne absolvovali Krížovú cestu. Otvoril ju doc. ThDr. Štefan Mordel, tatranský farár. Predstavitelia každého spoločenstva rozjímali pri štrnástich zastaveniach cestou na pomyselnú Golgotu. Mládež niesla veľký, ťažký drevený kríž symbolizujúci cestu Krista pred ukrižovaním, ale i lásku k nám a spásu. Miesto každého zastavenia označovalo svetielko lampáša a sprievod vypĺňal cestu medzi nimi slovenskými i latinskými, tradičnými i novodobými náboženskými piesňami.
Potemnievajúcim večerným lesom sa niesli slová rozjímania a spev putujúcich veriacich prepletený utíchajúcim štebotom vtáctva, čo sa ukladalo na spánok. Nastala tma, v ktorej svetlá fakieľ, odrážajúce sa ešte i v tento aprílový deň od vysokých snehových mantinelov, vytvárali neopakovateľnú atmosféru. Trasa dlhá vyše kilometra stúpala čoraz strmšie do kopca. Približne dvesto účastníkov dorazilo okolo pol deviatej na Hrebienok, kde od pána farára Štefana Mordela prijali požehnanie.
Pohľad na reťazce svetielok pod nami, v krajine pod Tatrami, umocnený magickým svetlom mesiaca v splne, akoby nás preniesol do obdobia pred dvetisíc rokmi. Všetci sme cítili veľkosť chvíle a jej úžasný odkaz miliónom ľudí a tisícom generácií na celom svete: Veď Ježiš zomrel na kríži za nás.
Fotogaléria z krížovej cesty.
čítané 5190 –krát od 1022 čitateľov
Tak toto sa mi veľmi páči.
Chválim nápad d.p.Pavla Zaťka. Musel to byť pre každého účastníka hlboký duchovný zážitok. Cesta na Hrebienok je vlastne po víchrici tiež obrazom takej tatranskej Golgoty. Možno by stálo za to postaviť natrvalo popri tej ceste aspoň malé staničky krížovej cesty. Tak aby vkusne zapadli do okolitého prostredia.Iste by neostali bez povšimnutia. Ja by som si ich tiež prešiel.
Škoda, že pri tejto Krížovej ceste nebola nejaká väčšia televízia, ktorá by celú akciu spropagovala.
Vďaka vám, Tatranci.
Ďakujem Starotatranec za povzbudivé slová.
S tými staničkami krížovej cesty je to pekný, ale dosť smelý nápad — je to beh na dlhé trate. Myslim si, že viacročná tradícia krížovej cesty na Veľký piatok, by tejto myšlienke mohla pomôcť. Áno, televízia tam mala byť, len sme na to pozabudli, budúci rok určite bude.