Quo vadis - pamiatky vo Vysokých Tatrách? (rozhovor)




Pri­ná­šam Vám roz­ho­vor s ria­di­teľ­kou oblast­ného pra­co­viska KPÚ Pre­šov v Pop­rade – Spiš­skej Sobote — Ing.arch. Ive­tou Buj­no­vou, o archi­tek­to­nic­kých pamiat­kach v oblasti Vyso­kých Tatier.
Odpo­vede na otázky ktoré som ako radový občan odo­slal na pra­co­visko, som čakal bez mála 2 mesiace — čiže už len preto Vás pop­ro­sím venujte tomu pozor­nosť — je to ťažko vybo­jo­vaný roz­ho­vor s vlast­nou manželkou ;-).

Koľko pamia­tok je presne vo Vyso­kých Tat­rách? Ktoré by sme si mali (oby­va­te­lia aj náv­štev­níci) naj­viac ceniť a chrániť.

V meste Vysoké Tatry, kon­krétne v mest­ských čas­tiach: Dolný Smo­ko­vec, Nový Smo­ko­vec, Starý Smo­ko­vec, Štr­b­ské Pleso, Tatranská Lom­nica, Tatranské Mat­liare, Tatranské Zruby a Vyšné Hágy je spolu evi­do­va­ných 55 národ­ných kul­túr­nych pamia­tok (ďalej len NKP), z toho 74 pamiat­ko­vých objek­tov. Tieto NKP sú zapí­sané v Ústred­nom zozname pamiat­ko­vého fondu SR (149 x), v regis­tri nehnu­teľ­ných národ­ných kul­túr­nych pamia­tok (ďalej len ÚZPF).
Väč­šinu z nich tvo­ria lie­čebné objekty, zota­vovne, sana­tó­riá, zastú­pené sú aj obytné objekty — vily, ale aj sak­rálna archi­tek­túra (kos­toly), pamiatky his­tó­rie (pom­níky, pamätné tabule) a tech­nické pamiatky (lanovky).
Pod­mienky ochrany NKP a pamiat­ko­vých území (pozn. Pamiat­ko­vej zóny Tatranská Lom­nica) v súlade s vedec­kými poznat­kami a na základe medzi­ná­rod­ných zmlúv v oblasti európ­skeho a sve­to­vého kul­túr­neho dedič­stva, kto­rými je Slo­ven­ská repub­lika via­zaná, upra­vuje zákon NR SR č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiat­ko­vého fondu (299 x) v znení neskor­ších pred­pi­sov (pozn. ktorý nahra­dil zákon SNR č. 27/1987 Zb. o štát­nej pamiat­ko­vej sta­rost­li­vosti). Ďalej tento zákon upra­vuje orga­ni­zá­ciu a pôsob­nosť orgá­nov štát­nej správy a orgá­nov územ­nej samosprávy, ako aj práva a povin­nosti vlast­ní­kov a iných práv­nic­kých osôb a fyzic­kých osôb a ukla­da­nie pokút za pro­ti­právne kona­nie na úseku ochrany pamiat­ko­vého fondu, ktorý je význam­nou súčas­ťou kul­túr­neho dedič­stva a kto­rého zacho­va­nie je verej­ným záuj­mom.
Okrem objek­tov, ktoré sú zapí­sané v ÚZPF ako NKP, môže obec, t.j. Mesto Vysoké Tatry, roz­hod­núť o utvo­rení a odbor­nom vedení evi­den­cie pamä­ti­hod­ností obce. Do tejto evi­den­cie možno zara­diť okrem hnu­teľ­ných a nehnu­teľ­ných vecí aj kom­bi­no­vané diela prí­rody a člo­veka, his­to­rické uda­losti, názvy ulíc, zeme­pisné a kata­strálne názvy, ktoré sa viažu k his­tó­rii a osob­nos­tiam obce. Z našej praxe máme dopo­siaľ iba dva prí­pady (!) v okrese Kež­ma­rok, kedy obce si utvo­rili tento zoznam pamä­ti­hod­ností a využili mož­nosť požia­da­nia si finanč­ných pros­tried­kov z fondu Minis­ter­stva kul­túry SR pre obnovu týchto pamätihodností.

Stanislav Sucharda - Červený kríž - Nový Smokovec
vľavo: Čer­vený kríž — Ozdra­vovňa Char­loty G. Masa­ry­ko­vej — autor: Sta­ni­slav Sucha­rada (1933−38)
vpravo: vila Alfa — autor Josef Polá­šek (1934)
archív: Tomáš Bujna © 2006

Prečo sa nechrá­nia naozaj cenné stavby v Tat­rách? (Rai­ne­rova chata, vila Alfa (arch.Polášek), Čer­vený kríž (arch.Sucharda), Hub­kova vila (arch.Harminc), kos­tol v Javo­rine (arch.Majunke) a iné…)

Pre­tože dopo­siaľ neboli spra­co­vané návrhy na ich zapí­sa­nie do ÚZPF.
Kraj­ský pamiat­kový úrad Pre­šov (ďalej len KPÚ Pre­šov), pra­co­visko Pop­rad — Spiš­ská Sobota (pozn. v kto­rého územ­nej a miest­nej pôsob­nosti je aj ochrana pamiat­ko­vého fondu mesta Vysoké Tatry), v roku 2005 ukon­čil aktu­ali­zá­ciu v súčas­nosti zapí­sa­ných NKP v ÚZPF. Aktu­ali­zá­cia spo­čí­vala v terén­nej ohliadke jed­not­li­vých objek­tov (súbo­rov), gra­fic­kej doku­men­tá­cii, foto­do­ku­men­tá­cii a výstu­pom je „aktu­ali­začný list NKP“ s pod­rob­ným popi­som objektu, jeho stavebno-historickým vývo­jom, špe­ci­fi­ká­ciou pamiat­ko­vých hod­nôt a zhod­no­te­nie jeho významu.
V rámci tejto úlohy bolo zis­tené, že naozaj nie­ktoré stavby v meste Vysoké Tatry s pre­uká­za­teľ­nými pamiat­ko­vými hod­no­tami nie sú zapí­sané v ÚZPF. Na základe týchto sku­toč­ností, KPÚ Pre­šov, pra­co­visko Pop­rad — Spiš­ská Sobota v prie­behu tohto roka spra­co­váva zoznam týchto objek­tov pre zápis do ÚZPF.
Hnu­teľnú alebo nehnu­teľnú vec, ktorá má pamiat­kovú hod­notu, za NKP na návrh Pamiat­ko­vého úradu SR Bra­ti­slava, vyhla­suje Minis­ter­stvo kul­túry SR. Pamiat­kový úrad SR Bra­ti­slava vypra­cuje návrh za vyhlá­se­nie veci za NKP z vlast­ného pod­netu alebo na pod­net práv­nic­kej alebo fyzic­kej osoby, v odô­vod­ne­ných prí­pa­doch v spo­lu­práci s vedec­kými pra­co­vis­kami Slo­ven­skej aka­dé­mie vied a ďal­šími odbor­nými a vedec­kými inšti­tú­ciami.
Aby vec bola zapí­saná ako NKP, musí mať pre­uká­za­teľné pamiat­kové hod­noty. Pri nehnu­teľ­ných objek­toch je to pre­dov­šet­kým auten­ti­cita his­to­ric­kého urba­nizmu, hmo­to­vej a pries­to­ro­vej skladby, sta­veb­ných kon­štruk­cií a prv­kov, maxi­málne zacho­vaná pôdo­rysná dis­po­zí­cia a pod. V nema­lej miere je to aj vplyv ďal­šieho využi­tia objek­tov. Pri vyhla­so­vaní nehnu­teľ­nej veci za NKP je okrem obce a sta­veb­ného úradu účast­ní­kom kona­nia aj vlast­ník objektu.
Minis­ter­stvo kul­túry SR môže vec za NKP vyhlá­siť aj napriek nega­tív­nemu sta­no­visku vlast­níka veci. Aj keď vlast­ník NKP je povinný vyko­ná­vať jej základnú ochranu a údržbu, z praxe môžem uviesť nie­koľko prí­pa­dov, kedy vlast­níci NKP zaned­bá­vajú túto ochranu, sú upo­zor­ňo­vaní a vyzý­vaní orgánmi štát­nej správy na odstrá­ne­nie týchto nedos­tat­kov, kon­čiac ude­le­ním pokút, no bohu­žiaľ nerieši to prob­lém zacho­va­nia týchto objektov.

Weinwurm + Vécsei - Ozdravovňa Holzmann - Horný Smokovec
vľavo: Sana­tó­rium Holz­mann — autor: Wein­wurm a Véc­sei (1932−34)
vpravo: stav po rekon­štruk­cii v roku 2004
archív: Tomáš Bujna © 2006

A čo celo­plošná ochrana — je možné ju pri­jať? Pomohla by Tat­rám alebo naopak? V čom spo­číva prob­lém ploš­nej ochrany tatrans­kých objektov?

Úze­mie mesta Vysoké Tatry nie je celo­plošne pamiat­ko­vým úze­mím. Časť úze­mia mest­skej časti Tatranská Lom­nica má prá­vo­platne vyhlá­senú Pamiat­kovú zónu s topo­gra­ficky vyme­dze­ným úze­mím a so špe­ci­fi­ko­va­ním pod­mie­nok pamiat­ko­vej sta­rost­li­vosti. V prie­behu tohto roka spra­co­váva KPÚ Pre­šov, pra­co­visko Pop­rad — Spiš­ská Sobota zásady ochrany, obnovy a pre­zen­tá­cie hod­nôt pamiat­ko­vej zóny. Tieto zásady budú zame­rané na sta­no­ve­nie požia­da­viek na pri­me­rané funkčné využi­tie úze­mia, na zacho­va­nie, údržbu a rege­ne­rá­ciu his­to­ric­kého pôdo­rysu a par­ce­lá­cie, objek­to­vej skladby, výš­ko­vého a pries­to­ro­vého uspo­ria­da­nia objek­tov, prv­kov inte­ri­éru, cha­rak­te­ris­tic­kých pohľa­dov, silu­ety a pano­rámy, arche­olo­gic­kých nále­získ, prí­padne ďal­ších kul­túr­nych a prí­rod­ných hod­nôt pamiat­ko­vého úze­mia.
Na ochranu a usmer­nený roz­voj pro­stre­dia alebo oko­lia NKP príp. pamiat­ko­vej zóny je možné vyhlá­siť úze­mie ochran­ného pásma. Ochranné pásmo vyhla­suje po dohode so sta­veb­ným úra­dom Pamiat­kový úrad SR Bra­ti­slava, v kto­rom vyme­dzí jeho úze­mie. Ochrana NKP a pamiat­ko­vých území nespo­číva v ich množ­stve ale pre­dov­šet­kým v dodr­žia­vaní ich pod­mie­nok ochrany, na kto­rej sa okrem vlast­ní­kov musia podie­ľať aj orgány štát­nej správy a miest­nej samosprávy.
(Pozn. medzi pamiat­kové úze­mia patrí pamiat­ková rezer­vá­ciapamiat­ková zóna; ochranné pásmo nie je pamiat­ko­vým úze­mím, je to úze­mie vyme­dzené na ochranu a usmer­nený roz­voj pro­stre­dia alebo oko­lia NKP, pamiat­ko­vej rezer­vá­cie alebo pamiat­ko­vej zóny).

Pavel Bareš - Penzión Javorina - Tatranská Lomnica
vľavo: pen­zión Javo­rina — autor: Pavel Bareš (1936)
vpravo: stav po rekon­štruk­cii v roku 2005
archív: Tomáš Bujna © 2006

Čo sa stalo s chrá­ne­nými objek­tami „Javo­rina“ (arch. Bareš — Tatranská Lom­nica) a “Sana­tó­riom Dr. Holz­man“ (arch. Weinwurm+Vécsei - Horný Smo­ko­vec)? Ako je možné, že stavby auto­rov, kto­rých ctí celá odborná verej­nosť sú pre­sta­vané bez akej­koľ­vek pokory k pre­doš­lému stavu, auto­rom a rešpektu k samot­nému okoliu?

Tieto objekty pre­šli výraz­nými sta­veb­nými pre­stav­bami, pri kto­rých bohu­žiaľ zanikli ich pamiat­kové hod­noty a boli vypí­sané z ÚZPF.
V súčas­nosti mi je naozaj veľmi ťažké hod­no­tiť túto genézu, pre­tože ju osobne nepo­znám. Po pre­štu­do­vaní spi­so­vých mate­riá­lov Vám v dohľad­nom čase dám odpo­veď aj na túto otázku.

Obja­vili ste nie­ktoré zau­jí­mavé sku­toč­nosti z oblasti Vyso­kých Tatier súvi­siace s čier­nou výstav­bou resp. so sta­veb­nými úpra­vami, ktoré poru­šujú zákon o pamiat­ko­vej sta­rost­li­vosti v tejto oblasti?

Máme zopár prí­pa­dov, kedy v rámci štát­neho pamiat­ko­vého dohľadu sme zis­tili, že obnova resp. úprava objek­tov, ktoré sú zapí­sané ako NKP, pre­bieha bez vyda­nia roz­hod­nu­tia KPÚ Pre­šov, zatiaľ tieto prí­pady boli v prie­behu obnovy usmer­nené sme­rom pre záchranu ich pamiat­ko­vých hodnôt.

Viktor Dzubányi - Vila Marta - Tatranská Lomnica
vľavo: Vila Marta — autor: Dzsu­bá­nyi / Bet­hlen­falvy (1936)
vpravo: stav po rekon­štruk­cii 90-roky
archív: Tomáš Bujna © 2006

Aké novinky chystá KPÚ pre úze­mie Vyso­kých Tatier resp. pre kon­krétne stavby?

KPÚ Pre­šov, pra­co­visko Pop­rad – Spiš­ská Sobota na základe ukon­če­nej aktu­ali­zá­cie NKP v meste Vysoké Tatry spra­co­váva zoznam nehnu­teľ­ných vecí na zápis do ÚZPF a spra­co­váva zásady ochrany pamiat­ko­vého fondu pre Pamiat­kovú zónu Tatranská Lom­nica.
Z hľa­diska zacho­va­nia a ochrany pamiat­ko­vých hod­nôt v súčas­nosti meto­dicky usmer­ňuje obnovu roz­siah­leho lie­čeb­ného kom­plexu Hviez­do­slav, Jáno­šík a Kri­váň na Štr­b­skom Plese, ďalej obnovu hotela Lom­nica v Tatrans­kej Lom­nici, príp­ravu obnovy lie­čeb­ného domu Európa v Novom Smo­kovci, vily Alica v Sta­rom Smo­kovci.
V kaž­dom prí­pade budeme aj naďa­lej meto­dicky zasa­ho­vať pri obno­vách a pre­stav­bách objek­tov, ktoré sú NKP, v usmer­ňo­vaní sta­veb­nej a inej čin­nosti na území Pamiat­ko­vej zóny Tatranská Lom­nica. KPÚ Pre­šov sa vyjad­ruje ku všet­kým územ­ným a sta­veb­ným kona­niam, z dôvodu ochrany arche­olo­gic­kých nále­zov. Všetky tieto čin­nosti nám vyplý­vajú z usta­no­vení zákona NR SR č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiat­ko­vého fondu v znení neskor­ších pred­pi­sov. Táto čin­nosť sa bohu­žiaľ nedá napl­ňo­vať pri aktív­nej spo­lu­práci samo­správ­neho orgánu.
Obec, z usta­no­vení vyš­šie uve­de­ného zákona, má utvá­rať všetky pod­mienky potrebné na zacho­va­nie, ochranu, obnovu a využí­va­nie pamiat­ko­vého fondu na území obce. Dokonca môže utvá­rať zdroje na prís­pevky vlast­ní­kom na záchranu a obnovu NKP nachá­dza­jú­cich sa na území obce.

kotakt:
KPÚ PREŠOV
Hlavná 115, 080 01 Pre­šov
051/7731740, 7725771
pupo@stonline.sk (165 x)

Nám. Maj­stra Pavla 41, 054 01 Levoča
053/4512727
levoca@stonline.sk (163 x)

Sobot­ské nám. 1745, 058 01 Pop­rad – Spiš­ská Sobota
052/7769288
pupoprad@stonline.sk (383 x)

Views Counter v.0.10 čítané 12820 –krát od 3576 čitateľov

Komentáre 7

  • Tu sa nez­hod­neme, vsetky tie kocky, co obra­nu­jes sa podla mna do Tatier ABSOLUTNE neho­dia! Mozno tak na La Defence, ale nie do hor!

  • vybral som námat­kovo posledné “úpravy” sta­vieb od archi­tek­tov, ktori sa dostali do učeb­níc (!)… takže asi by bolo správne nechať vždy na pro­fe­si­oná­lov čo sa kam a ako hodi ;-)
    pravda mohol som vybrať aj iné stavby z majun­kov­ského obdo­bia — tak nabudúce…

  • je to este rekons­truk­cia, ak sa pod plas­ti­kom rekons­truk­cie postavi uplne nova budova ? Tak tomu bolo aj v pri­pade byva­leho pen­zi­onu Javo­rina v Tatrans­kej Lom­nici, kde naf­tar­ska lobby z Bra­ti­slavy na mieste sta­rej stavby najprv vyhl­bila 3 met­rovu jamu a potom posta­vila toto aro­gan­tne dielo moci a penazi. Takze neslo o ziadnu “rekons­truk­ciu” ale pod jej plas­ti­kom o novu stavbu. Ale tak sa to na Slo­ven­sku bezne /bohuzial/ koná. Napri­klad Solisko na Strb. Plese, byv. vily Bri­gad­nik v N. Smokovci,Plesnivec v St. Smo­kovci a pod.

  • Jana píše:

    jasny cla­nok, dobra foto­do­ku­men­ta­cia a bodli by aj dal­sie fotky, zacho­va­nych objek­tov napr. zota­vovna Morava, ustav vo Vysnych Hagoch, sta­nice lanovky v Lom­nici. uz sa na ne tesim.

  • Viete, fun­kci­ona­liz­mus — lebo o ten ide v prí­pade väč­šiny (žiaľ, už býva­lých) “kociek” — bol archi­tek­to­nic­kým sme­rom, ktorý prog­ra­movo nego­val pred­chá­dza­júce slohy a štýly, chce­júc vytvo­riť úplne nové tva­ros­lo­vie a mor­fo­ló­giu. Polo­žil základy moder­nej archi­tek­túre jed­no­du­chých (ele­men­tár­nych) foriem — áno, v zásade aj tým našim pane­lá­kom. Na svoju dobu išlo (tak­mer) vždy o vyni­ka­júce objekty — tak po stránke archi­tek­to­nic­kej, ako aj funkč­nej, úžit­ko­vej a pre­vádz­ko­vej. “Strohé hra­naté formy” fun­kci­ona­lizmu nemô­žeme hod­no­tiť v rovine “vhod­nosti či nevhod­nosti v pek­nom pro­stredí”, ale pre­dov­šet­kým v rovine prí­sluš­nej archi­tek­to­nic­kej vrstvy — t.j. doby vzniku a štýlu objektu. V prí­pade Tatier išlo o sku­točne vyni­ka­júce objekty, sta­vané nároč­nými sta­veb­níkmi v tomto špe­ci­fic­kom pro­stredí — či už pri využití pre súkromné potreby, ako men­šie uby­to­va­cie zaria­de­nia (“vily”), ako sana­tó­riá či veľké lie­čebné ústavy, alebo zaria­de­nia pre dopravu. Vďaka znač­nej kon­cen­trá­cii potrieb takýchto sta­vieb a “osvie­te­nosti” ich zadá­va­te­ľov došlo v Tat­rách k sku­točne repre­zen­ta­tív­nemu zastú­pe­niu aj — tak­po­ve­diac — “dru­hej etapy” sta­veb­ného roz­voja (po grun­der­skom období do cca 1918). Je veľa­vravné, že objekty zvykli byť plne funkčné — bez potrieb zásad­ných “moder­ni­zá­cií” — dlhú dobu od ich vzniku, a pri zre­ál­není náro­kov by boli schopné ďal­šej uspo­ko­ji­vej pre­vádzky, v súlade s pôvod­ným úče­lom.
    Z “pre­mien” via­ce­rých, tu pre­zen­to­va­ných objek­tov tejto “dru­hej etapy” som zhro­zený (osobne som ich nikdy prog­ra­movo nema­po­val), je to han­bou dneš­nej doby, najmä prí­sluš­ných vlast­ní­kov, ale svedčí to aj o mani­pu­lá­cii “archi­tek­tov” (pro­jek­tan­tov) a ich igno­ran­cii voči archi­tek­to­nic­kému dedič­stvu. Ak je to možné, zve­rej­nite pro­sím prí­klady ešte zacho­va­ných sta­vieb — najmä ak to nie sú tie naj­čas­tej­šie pub­li­ko­vané objekty (san. Vyšné Hágy, sta­nice lanovky, zot. Morava); v kaž­dom prí­pade je aj pre tie “neznáme” nutné zria­diť pamiat­kovú ochranu.

  • Tie pre­stavby su kata­stro­falne, tym archi­tek­tom odo­brat dip­lomy! Namiesto rekon­štruk­cie v danom slo­ho­vom štýle spra­vili taketo neur­čité pašk­vili.…. hrôza

  • UK_Subs píše:

    som z tatier,ale asi som pri­lis mlady,lebo si tieto objekty pama­tam uz iba ako rekons­tru­ovane. ked vidim ako vyze­rali pred tym, tak sa mi nuka otazka: ako je mozne ‚ze sa vydalo sta­vebne povo­le­nie na taku “rekons­truk­ciu”? ved po rekons­truk­cii su to uplne ine objekty. a naho­dou sa mi tie povodne stavby velmi pacia.hlavne vila Marta. skoda no, ze si tu moze kazdy, kto ma peniaze robit co chce

Pridaj komentár

Vaša E-adresa nebude zverejnená.Vyžadované polia sú označené *