tatryblog.sk

Pred pár dňami sme sa roz­hodli nav­ští­viť autom naše milé Tat­ričky. Naj­lep­ším turis­tic­kým výcho­dis­kom bol Starý Smo­ko­vec. Už dopredu som si zis­til, ako to vyzerá na par­ko­vis­kách v jed­not­li­vých tatrans­kých osa­dách. Najprv som mal tro­chu obavy, lebo som vedel o neja­kých terén­nych úpra­vách, ale pria­teľ Orol ma ubez­pe­čil, že tie sa týkajú len chod­ní­kov. Bola to pravda. A tak sme teda na našu Matičku Sedem­bo­lestnú zaví­tali asi o desia­tej doobeda do Smo­kovca. Pre­šli sme popri spo­mí­na­ných naru­še­ných chod­ní­koch, a potom doľava nahor okolo mete­oro­lo­gic­kej búdky sme­rom ku Grand hotelu. Zatiaľ bolo všetko v poriadku. Na par­ko­visku, povyše Grandu, pri rampe, nás pri­ví­tal úslužný báči, podal nám sta­rost­livo pri­pra­vený poklad­ničný(!) doklad na 160 slo­ven­ských korún a dopí­sal naň našu ŠPZ-ku.
„A kamže, kam sa môžeme posta­viť s naším milá­či­kom?“, pýtali sme sa.
„No len choďte ďalej a na prvom mieste, ktoré náj­dete zastavte.“
A tak sme išli hľa­dať naše miesto. Prvé auto, druhé, tre­tie, tri­náste, trid­siate, snáď sto osem­de­siate… Pomaly sme minuli kos­to­lík, Ples­ni­vec, Bys­trinu, Pen­zión TASR, až sme sa zasta­vili po pár sto met­roch v Novom Smo­kovci. Z pra­vej strany sa na nás usmie­val hotel MS 70. Zasta­vili sme konečne na malej, asi sta­veb­nej odbočke doľava a po nie­koľ­ko­ná­sob­nom cúvaní sme sa pri­le­pili medzi ostat­ných hrom­žia­cich. Popo­ludní asi o pia­tej, keď sme odchá­dzali sme zis­tili, že nie sme tí poslední, a že ešte nie­koľko desia­tok náv­štev­ní­kov bolo vyhna­ných na ďalší kilometer.

Ja sa pýtam: je to možné, aby zod­po­vedný pra­cov­ník len vybe­ral tučné par­kovné a nesta­ral sa o to ako to vyzerá na dru­hom konci jeho revíru? Prečo tam bol len sám? Nemo­hol mať infor­má­ciu o tom, že par­ko­visko je pre­pl­nené a odpo­ru­čiť ostat­ným iné miesto? A vlastne mal vôbec právo vybrať od nás 160 korún, keď sme stáli temer kilo­me­ter od jeho rampy, v inom Smo­kovci a pri­tom prav­de­po­dobne na cudzom pozemku? Bolo naše auto strá­žené tak, ako sa to dekla­ruje na vstup­ných tabu­liach? Keď si na všetky tieto otázky odpo­viem sám, tak mi vychá­dza len jedno: tých 160 korún slo­ven­ských som mohol minúť na niečo iné…

Toto je len ilus­tračný obrá­zok. Uro­bil som ho náho­dou 10. 9. 2006. Zdan­livo nepo­cho­pi­teľné zapar­ko­va­nie zrazu dáva zmy­sel. V tomto prí­pade sa to ale čes­kým turis­tom nevy­pla­tilo — pokuta bude mastná. (OROL)

čítané 17362 –krát od 2607 čitateľov