tatryblog.sk

Tak nám znovu zmizla ďal­šia cenná stavba… Ten­to­krát to je bývalý Izo­lačný pavi­lón v Novom Smo­kovci… Bol súčas­ťou kom­plexu kto­rému sa hovo­rilo „Čer­vený kríž“. Je to skoro na deň presne — sedem rokov — odo dňa, kedy som okolo tej stavby krú­žil s foto­apa­rá­tom. Škoda, že som nefo­til viac…

Sta­ni­slav Sucharda — Lož­ni­cový pavi­lón. Prvá etapa výstavby Det­skej ozdra­vovne Char­loty G. Masa­ry­ko­vej v Novom Smo­kovci.
foto: archív autora

18. 10. 1935 začali sta­vať tzv. Lož­ni­cový pavi­lón, ako prvú etapu väč­šieho celku Det­skej ozdra­vovne Char­loty G. Masa­ry­ko­vej, ktorá pozos­tá­vala z kom­plexu troch budov. Stavbu pre­vá­dzala fy Jozefa Šašinku z Pop­radu a dokon­čili ju 16. 1. 1937. Jed­no­du­chý sta­vebný prog­ram udá­val základ pôdo­rys­nej dis­po­zí­cie. Na odstup­ňo­va­ných hmo­tách stavby, sú terasy a kryté lehárne. Na I. a II. poschodí sú celo­sk­le­nené steny so zdru­že­nými dve­rami. Vzdušná fasáda s veľ­kými oknami mala zabez­pe­čiť čo naj­viac slnka a svetla pre choré deti. Terasy s lehár­ňami zas jed­no­du­chý pre­sun na čistý vzduch oko­li­tého sveta. Fareb­ným rie­še­ním inte­ri­é­rov sa autor sna­žil zmier­niť deťom cudzie pro­stre­die. Na oboch boč­ných fasá­dach, bol umiest­nený veľký zdra­vot­nícky kríž, vys­kla­daný z tma­vo­čer­ve­ných kera­mic­kých dlaž­díc, ktorý bol odstrá­nený (nevedno prečo) v roku 1994.

Sta­ni­slav Sucharda — Izo­lačný pavi­lón „C“. Druhá etala výstavby Det­skej ozdra­vovne Char­loty G. Masa­ry­ko­vej v Novom Smo­kovci. Pôdo­rys prí­ze­mia a rez.
rok: 1938–39
sta­veb­ník: Spo­loč­nosť Čes­ko­slo­ven­ského čer­ve­ného kríža
pro­jek­tant: archi­tekt Sta­ni­slav Sucharda
sta­vi­teľ: Ing. Anto­nín Nesní­dal
foto: archív autora

V dru­hej etape výstavby (1. 3. 1938 — 12. 6. 1939) posta­vili tzv. Izo­lačný pavi­lón (neskôr ozna­čený pís­me­nom „C“). Fun­kcia objektu vyplýva už z jeho názvu. Jed­no­du­chú prí­zemnú budovu pol­kru­ho­vého pôdo­rysu tvo­rilo 9 dvoj­pos­te­ľo­vých izieb do kto­rých sa vstu­po­valo z veľ­kej pol­kru­ho­vej haly, umiest­ne­nej v strede dis­po­zí­cie, vyso­kej 5 met­rov a pre­svet­le­nej lucer­nou. Vyba­ve­nie izieb bolo naozaj skromné a poplatné metó­dam vte­daj­šej doby. Doka­zujú to aj toalety a umý­vadlá umiest­nené priamo v izbách pri lôž­kach. Nad celým dia­ním v pavi­lóne doze­rala zdra­votná ses­tra. Objekt mal samos­tatné kúre­nie, stravu dovážali.

Sta­ni­slav Sucharda — Izo­lačný pavi­lón „C“
foto: 21. 8. 1999 — archív autora

V záve­reč­nej — tre­tej etape posta­vili medzi oboma pavi­lónmi A a C tzv. Budovu pro denní pro­voz — pavi­lón B.

Sta­ni­slav Sucharda, archi­tekt (1896−1959 Praha)
Syn zná­meho Sta­ni­slava Suchardu (1866−1916), aka­de­mic­kého sochára a pro­fe­sora praž­skej AVU, autora pom­níku Fran­tiška Palac­kého v Prahe a spo­lu­za­kla­da­teľa spolku Mánes. Otec a záro­veň meno­vec bol tak veľ­kou čes­kou osob­nos­ťou, až zatie­nil svoje deti aj vnu­kov natoľko, že nájsť aké­koľ­vek infor­má­cie o archi­tek­tovi Suchar­dovi sa mi nepo­da­rilo. Ale budem pát­rať naďalej…

Prečo to vlastne píšem. Nuž takéto a podobné pre­stavby začí­najú byť v našom okolí pra­vid­lom. Ak nad tým len máv­neme rukou, bude to vzbu­dzo­vať dojem, že takéto úpravy sú správne. Že je to nor­málne a nebo­daj krásne. Ale to je omyl! Archi­tek­túra má vycho­vá­vať.
Prob­lém vidím v absen­cii fun­kcie hlav­ného archi­tekta mesta. Každé slušné mesto totiž túto fun­kciu odbor­níkmi obsadí. Tí naj­skôr roz­poz­najú prí­nos a stratu pri takýchto zása­hoch. Zvlášť by sa to pat­rilo Vyso­kým Tat­rám a hlavne teraz, keď je po kala­mite všade všetko vidieť. Samoz­rejme určitá zre­losť sa oča­káva aj od inves­tora a pro­jek­tanta.
Znova raz zví­ťa­zila oká­za­losť a aro­gan­cia nad jed­no­du­chos­ťou a pokorou…

Pen­zión, rodinný dom, guľo­metné hniezdo alebo bun­ker?
foto: archív autora

lit.:
ŠOKA– Pop­rad OÚ-P 12422/38 kr.116, OÚ-P 4919/39 kr.124;
L.Foltýn: Slo­ven­ská archi­tek­túra str. 194–5, 203;

čítané 16958 –krát od 3228 čitateľov