tatryblog.sk

Tatranská bóra 19. 11. 2004. Zdroj: Geofy­zi­kálny ústav SAV Stará Lesná.

V spo­ji­tosti s vích­ri­cami v Tat­rách sa obja­vuje ter­mín tatranská bóra. Čo to vlastne je? Bóra je mete­oro­lo­gické pome­no­va­nie pre silný nára­zový vie­tor vanúci z hôr do niž­ších polôh, pri­ná­ša­júci ochla­de­nie. Toto je pomerne časté v oblasti Jad­ran­ského a Čier­neho mora.

… tatranská bóra. Tak byla totiž již v roce 1922 (ana­lo­gicky podle původ­ního ozna­čení pro tento typ větru pod­mí­něného oro­gra­fií na pobřeží Jader­ského moře) ozna­čena zdejší regi­onální forma sil­ného stu­de­ného a vět­ši­nou značně nára­zo­vi­tého, oro­gra­ficky zesí­le­ného pada­vého větru, která se za urči­tých kon­krét­ních synop­tic­kých pod­mí­nek vysky­tuje přib­ližně na stej­ných loka­li­tách. Za hlavní „pře­liv­nou hranu“ tatranské bóry bývá ozna­čo­vána linie Ger­la­chov­ský štít – Jah­ňací štít a za nej­více pos­ti­ho­va­nou oblast východní polo­vina geomor­fo­lo­gické jed­notky Tatranské pod­ho­rie a severní část Pop­rad­ské kotliny.

autor textu: Zde­něk Vašků
zdroj: vesmir.cz (202 x)

Súčas­ťou anemo-orografického sys­tému Tatier je tatranská bóra — padavý alebo pre­pa­davý vie­tor, ktorý tunajší les­níci poznajú už vyše 80 rokov. Ide o ničivý vie­tor mimo­riadne veľ­kej rých­losti. Vzniká vtedy, keď na záve­ter­nej strane poho­ria vznikne silné aero­dy­na­mické odsá­va­nie (pre­chá­dza ňou tla­ková níž) a keď vply­vom terénu je tu dopl­ňo­va­nie vzdu­chu z náve­ter­nej strany sťa­žené. Za takýchto pod­mie­nok klesne baro­met­rický tlak na záve­ter­nej strane natoľko, že vzdušný prúd klesne vlast­nou váhou tes­nej­šie k povr­chu záve­ter­nej strany. Pre­tlak vzdu­chu na náve­ter­nej strane sa napo­kon pre­sadí. Jeho záslu­hou pre­kročí prú­de­nie hre­beň poho­ria. Na dru­hej strane ďaleko pre­kročí obvyklé rých­losti a živelne pus­toší kra­jinu. Jeho silu zosil­ňuje jed­nak tzv. efekt oro­gra­fic­kého zosil­ne­nia a jed­nak efekt stla­če­nia prúd­nic. Tým vysvet­ľu­jeme naprí­klad aj sku­toč­nosť, že rých­losť vetra 19. novem­bra 2004 po pre­kro­čení hre­beňa Tatier naras­tala (zo 170 km.h-1 na Lom­nic­kom štíte, cez 200 km.h-1 na Skal­na­tom plese až na 230 km.h-1 pri hor­nej hra­nici lesa v nad­mor­skej výške okolo 1480 m n.m.)…

… Tatranská bóra je prí­rodná záko­ni­tosť a dôka­zom fun­go­va­nia špe­ci­fic­kého anemo-orografického sys­tému v tatrans­kej oblasti. Pos­ti­ho­vaná oblasť sa dá vyme­dziť medzi Pod­ban­ským a Tatrans­kou Kot­li­nou v nad­mor­skej výške 700 až 1200 m n.m., nie­kde i vyš­šie. Ozna­ču­jeme ju ako „rizi­ková zóna“.

autor textu: Ing. Milan Koreň
zdroj: lesytanap.sk (281 x) (člá­nok bol pre­su­nutý (122 x))

PRIDANÉ: 2006–11-27T09:36:08+00:00
Nejak som v tej rých­losti zabu­dol dodať, že viac infor­má­cií o „Tatranskj bóre“ som nena­šiel. Ak o nej viete niečo viac, tak nevá­hajte a napíšte…

PRIDANÉ: 2006–11-30T12:55:21+00:00
Nové infor­má­cie o Bóre (213 x) na WIki­pe­dii

čítané 78677 –krát od 3507 čitateľov