Jurkovič ocenený in memoriam




Pribinov kríž I. triedy

Pribinov kríž I. triedy

Dňa 1. 1. 2007 pri príležitosti 14. výročia vzniku samostatnej SR vyznamenal prezident 18 osobností slovenského kultúrneho, vedeckého a spoločenského života za ich prínos pre spoločnosť a zviditeľnenie Slovenska.
Medzi vyznamenanými bol aj architekt Dušan Samo Jurkovič (1868-1947). Stal sa nositeľom Pribinovho kríža I. triedy in memoriam za významné zásluhy o rozvoj SR v oblasti architektúry. Vyznamenanie prevzala vnučka Katarína Salayová-Jurkovičová.

Teším sa. Toto bol naozaj slávny slovenský architekt. Teším sa o to viac, že niekoľko jeho realizovaných stavieb je aj vo Vysokých Tatrách. Sú to všetky objekty prvej visutej lanovky z Tatranskej Lomnice až na Lomnický štít. Údolná stanica, Štart, Skalnaté Pleso a stanica Lomnický štít (realizované 1936-38).
Investor síce jednotlivé objekty čiastočne zmenil – čím hrubo zasiahol do autorovho konceptu a proporcií. Sám Jurkovič to komentoval takto:

Stavebný dozorca so stavebníkom pristavovali však a prilepovali reštauračné a obývacie miestnosti na jednotlivé už založené a rozostavané staničné budovy tak, že tam dnes stoja len karikatúry objektov, ktoré takrečeno v srdci Tatier mali by nás reprezentovať aj pred cudzinou.

Preto som sa v ukážkach poohliadol po pôvodných Jurkovičovych návrhoch. Vybral som nasledovné:

Dušan Samo Jurkovič, dolná stanica lanovky
Dušan Jurkovič – navrhovaná údolná stanica lanovky

Dušan Samo Jurkovič, stanica lanovky Štart
Dušan Jurkovič – navrhovaná budova Štart

Dušan Samo Jurkovič, stanica Skalnaté Pleso
Dušan Jurkovič – navrhovaná budova na Skalnatom Plese

Dušan Samo Jurkovič, stanica Lomnický štít
Dušan Jurkovič – navrhovaná stanica na Lomnickom štíte

Viac o histórii lanovky sa dozviete z DVD disku o ktorom na TatraBLOG-u písal Starotatranec v článku Na pamiatku jednej lanovke (832 x)

Kostolík na Štrbskom Plese, nerealizovaný návrh z roku 1937
Kostolík na Štrbskom Plese, nerealizovaný návrh z roku 1937

K menej známym projektom pre Tatry patrí nerealizovaný návrh v dvoch verziách – murovaného resp. dreveného – kostolíka na Štrbskom Plese z roku 1937.

Dušan Samo Jurkovič sa narodil sa 23. augusta 1868 v Turej Lúke. Staviteľstvo študoval vo Viedni na Staatsgewerbrschule. Počas štúdií vo Viedni sa venoval skúmaniu ľudovej architektúry a hľadaniu národného svojrázu na ktorom postavil svoju ranú architektonickú tvorbu. Po úspechu s drevenými stavbami na Radhošti sa roku 1899 usadil a pôsobil v Brne ako samostatný architekt. Po vzniku Československa sa usadil v Bratislave, kde sa ako vládny komisár venoval prevažne ochrane pamiatok (z tohto obdobia pochádza aj návrh na prestavbu kaštieľa v Spišskom Štvrtku, ktorý realizoval staviteľ Jozef Šašinka z Popradu). Zomrel 21. decembra 1947.

Lit.:
Slovenský staviteľ r.IX. č.6,8,11-12;
Slovenská architektúra a česká avantgarda (Ladislav Foltyn)
Dušan Jurkovič (Katalóg k výstave, SAS 1993)
Dušan Samo Jurkovič – Osobnosť a dielo (Dana Bořutová-Debnárová, Pallas 1993 )

Views Counter v.0.10 čítané 204162 -krát od 10058 čitateľov

Príbuzné články

Jeden komentár

  • Ked som si precital Jurkovicov postrech, citujem „pristavovali však a prilepovali reštauračné a obývacie miestnosti na jednotlivé už založené“ nedalo mi sa pousmiat :) Naozaj je to tak, ak si pozriete napr. stanicu Start, ciste Jurkovicove linie su pekne sprznene napr. predstavbou vstupnej verandy (architektonicky by som to zaclenil do „grcalizmu“). Ale holt, je to asi jedna z nasich narodnych vlastnosti, vstavat vsade budy :)

    Pritom, problem tepelneho uniku stacilo vyriesit o mnoho sikovnejsie vymenou vstupnych dveri, resp. instalaciou dvojitych dveri do vnutra budovy, resp. zastenia, ale to by na TLD musel niekto rozmyslat :(

Pridaj komentár

Vaša E-adresa nebude zverejnená.Vyžadované polia sú označené *