tatryblog.sk

Pri­bi­nov kríž I. triedy

Dňa 1. 1. 2007 pri prí­le­ži­tosti 14. výro­čia vzniku samos­tat­nej SR vyzna­me­nal pre­zi­dent 18 osob­ností slo­ven­ského kul­túr­neho, vedec­kého a spo­lo­čen­ského života za ich prí­nos pre spo­loč­nosť a zvi­di­teľ­ne­nie Slo­ven­ska.
Medzi vyzna­me­na­nými bol aj archi­tekt Dušan Samo Jur­ko­vič (1868−1947). Stal sa nosi­te­ľom Pri­bi­novho kríža I. triedy in memo­riam za významné zásluhy o roz­voj SR v oblasti archi­tek­túry. Vyzna­me­na­nie pre­vzala vnučka Kata­rína Salayová-Jurkovičová.

Teším sa. Toto bol naozaj slávny slo­ven­ský archi­tekt. Teším sa o to viac, že nie­koľko jeho rea­li­zo­va­ných sta­vieb je aj vo Vyso­kých Tat­rách. Sú to všetky objekty prvej visu­tej lanovky z Tatrans­kej Lom­nice až na Lom­nický štít. Údolná sta­nica, Štart, Skal­naté Pleso a sta­nica Lom­nický štít (rea­li­zo­vané 1936–38).
Inves­tor síce jed­not­livé objekty čias­točne zme­nil — čím hrubo zasia­hol do auto­rovho kon­ceptu a pro­por­cií. Sám Jur­ko­vič to komen­to­val takto:

Sta­vebný dozorca so sta­veb­ní­kom pri­sta­vo­vali však a pri­le­po­vali reštau­račné a obý­va­cie miest­nosti na jed­not­livé už zalo­žené a rozo­sta­vané sta­ničné budovy tak, že tam dnes stoja len kari­ka­túry objek­tov, ktoré tak­re­čeno v srdci Tatier mali by nás repre­zen­to­vať aj pred cudzinou.

Preto som sa v ukáž­kach poo­hlia­dol po pôvod­ných Jur­ko­vi­čo­vych návrhoch. Vybral som nasledovné:

Dušan Jur­ko­vič — navrho­vaná údolná sta­nica lanovky

Dušan Jur­ko­vič — navrho­vaná budova Štart

Dušan Jur­ko­vič — navrho­vaná budova na Skal­na­tom Plese

Dušan Jur­ko­vič — navrho­vaná sta­nica na Lom­nic­kom štíte

Viac o his­tó­rii lanovky sa dozviete z DVD disku o kto­rom na TatraBLOG-u písal Sta­ro­tat­ra­nec v článku Na pamiatku jed­nej lanovke (324 x)

Kos­to­lík na Štr­b­skom Plese, nere­a­li­zo­vaný návrh z roku 1937

K menej zná­mym pro­jek­tom pre Tatry patrí nere­a­li­zo­vaný návrh v dvoch ver­ziách — muro­va­ného resp. dre­ve­ného — kos­to­líka na Štr­b­skom Plese z roku 1937.

Dušan Samo Jur­ko­vič sa naro­dil sa 23. augusta 1868 v Turej Lúke. Sta­vi­teľ­stvo štu­do­val vo Viedni na Sta­ats­ge­werbrs­chule. Počas štú­dií vo Viedni sa veno­val skú­ma­niu ľudo­vej archi­tek­túry a hľa­da­niu národ­ného svoj­rázu na kto­rom posta­vil svoju ranú archi­tek­to­nickú tvorbu. Po úspe­chu s dre­ve­nými stav­bami na Rad­hošti sa roku 1899 usa­dil a pôso­bil v Brne ako samos­tatný archi­tekt. Po vzniku Čes­ko­slo­ven­ska sa usa­dil v Bra­ti­slave, kde sa ako vládny komi­sár veno­val pre­važne ochrane pamia­tok (z tohto obdo­bia pochá­dza aj návrh na pre­stavbu kaš­tieľa v Spiš­skom Štvr­tku, ktorý rea­li­zo­val sta­vi­teľ Jozef Šašinka z Pop­radu). Zomrel 21. decem­bra 1947.

Lit.:
Slo­ven­ský sta­vi­teľ r.IX. č.6,8,11–12;
Slo­ven­ská archi­tek­túra a česká avan­tgarda (Ladi­slav Fol­tyn)
Dušan Jur­ko­vič (Kata­lóg k výstave, SAS 1993)
Dušan Samo Jur­ko­vič — Osob­nosť a dielo (Dana Bořutová-Debnárová, Pal­las 1993 )

čítané 177780 –krát od 5604 čitateľov