Čerpacia stanica v Novom Smokovci




Benzínová pumpa - foto
Čerpacia stanica v Novom Smokovci okolo roku 1967
foto: archív autora

Stará benzínová stanica
Čerpacia stanica v Novom Smokovci – stav v roku 1999
foto: archív autora

Do ďalšieho pokračovania seriálu o zmiznutých stavbách Vysokých Tatier, som vybral čerpaciu stanicu v Novom Smokovci. Táto sympatická stavba vynikla krátko pred MS-1970. Jej výstavba bola vyvolaná nielen potrebami cudzineckého ruchu, ale aj potrebou zlepšiť služby motoristom vo Vysokých Tatrách. Veď najbližšia (a v tom čase aj jediná) čerpacia stanica bola v Tatranskej Lomnici. Vzhľadom na to, že sa jednalo o výstavbu v chránenom území, vtedajší činitelia vyžadovali stavbu náročnejšieho charakteru, ktorá by zodpovedala miestnemu geniu locí. Tieto okolnosti viedli k tomu, že investor (pravdepodobne Benzina n.p.) zrušil pôvodný zámer postaviť typovú čerpaciu stanicu a nahradil ho individuálnym riešením. Toto riešenie bolo prijaté v dobe, keď už bola na stavenisku vybudovaná spodná stavba pôvodne zamýšľaného typového objektu.

Benzínová pumpa - situácia
Čerpacia stanica – situácia
foto: archív autora

Autorom stavby bol architekt Milan Krejčí, ktorý výraz celého objektu podriadil dvom základným princípom. Jedným z nich bola vlastná hmota stavby a druhým riešenie umelého osvetlenia. Hmote dominuje markíza – škrupinové zastrešenie, ktoré prechádza segmentovou kamennou stenou a je hlavným tvarovým motívom objektu. Samotná železobetónová škrupina v tvare plochého hyperbolického paraboloidu má plochu 450 m2. Jej najväčší rozmer je 23,8 m a vyloženie konzoly dosahuje úctyhodných 11 m. Vysokú atraktívnosť dodávalo stavbe nočné osvetlenie. V kontraste tu svietili dva typy svietidiel. V škrupine zapustené stropné svietidlá s teplým tónom a odspodu markízu osvetľovali zasa výbojky typyckým studeným svetlom. V interiéry bol zavesený podhľad a obklad zo smrekovca opadavého. Na čelnej stene vstupného priestoru bola farebná sklenená mozaika, ktorá pochádzala zo Železnobrodských sklární. Niektoré výrobky sa na tejto stavbe experimentálne overovali. Jedným z nich izolácia „Bitagit S“ s nalisovanou drážkovanou hliníkovou fóliou (dodala fa Dechtschema). Technologické zariadenia dodala Benzina n.p. Žilina.

Benzínová pumpa - pôdorys
Čerpacia stanica – pôdorys
foto: archív autora
Benzínová pumpa - rez
Čerpacia stanica – rez
foto: archív autora

„Pumpa“ bola ozdobou moderného staviteľstva v celých Vysokých Tatrách. Bola dôstojnou západnou bránou Smokovcov. Patrila ku stavbám, ktoré som vždy svojim priateľom architektom s hrdosťou ukazoval. Bola ozdobou a technickým dielom zároveň. Jedným slovom bola nádherná. B o l a – už nie je! Miesto nej tu dnes stojí akýsi nepodarok s odfuknutou strechou. Je presným opakom jej predchodcu. Tam kde sa pôvodná pumpa otvárala, aby vítala všetkých motoristov, tá dnešná postavila barikádu. Energia pôvodnej stavby je preč a s ňou sa vytratil aj genius loci! Torzo síce ostalo, no stráca zmysel a vyznieva skôr komicky. Zničené je totiž všetko to čo robilo túto stavbu výnimočnou a atraktívnou. Vzdušnú a svetlú markízu nahradil uzavretý tmavý plechový hangár. Kam sa podela elegancia, jednoduchosť, ľahkosť a modernosť nového milénia?
Uvítam všetky doplňujúce informácie a materiály k tejto výnimočnej – zmiznutej – stavbe.
Informácie o pôvodnej stavbe:

realizácia: 1966/67 (asi)
autor: arch. Milan Krejčí, koštrukcia dr. F.Bäumelt
lokalita: Nový Smokovec
investor: MNV Starý Smokovec
stavba: PS Poprad

Nová čerpacia stanica Nová čerpacia stanica Nová čerpacia stanica
Čerpacia stanica v Novom Smokovci – 2006
foto: archív autora

Views Counter v.0.10 čítané 51598 -krát od 9589 čitateľov

Príbuzné články

komentárov 6

  • zúfalé. keď som prvýkrát pôvodnú stavbičku uvidel, bol som nadšený.
    tiež by som ju každému ukazoval…
    svedčí snáď táto prestavba o tuposti národa?

  • ta posledna veta vasho komentara naozaj vystihuje asi vsetkych ucastnikov stavebneho konania ;-)
    no – to ale nie je velmi smiesne…

  • zrejme by som nemal zovšeobecňovať na celý národ, beriem späť. oprava: svedčí to o impotencii zúčastnených.
    ale ktovie o čo presne tam išlo…
    a napokon, čo je toto v porovnaní s ficovizmom, ktorí sa teraz valí slovenskom…?

  • ..neospravedlniteľné barbarstvo, tuposť a amaterizmus najhrubšieho zrna brutálne zavraždili fascinujúcu múzu môjho detstva a jej znetvorené ostatky mi ukazujú vždy, keď tadiaľ prechádzam !! Spomínam, keď som ako malý chlapec s úžasom hľadel z autíčka na obrovské tirkisové „diamanty“(veľké kusy číreho skla), ktoré zdobili štíhlu kamennú stenu. Nikto mi vtedy ani slovkom neničil môj svet, plný tatranskej krásy. Nikto by neveril, že to o 20 rokov, pri zúfalej prestavbe, úplne zbytočne urobia robotníci so zbíjačkami..Že sprznia „malú lesnú vílu“ československej architektúry, strhnú a ukradnú jej aj všetky šperky. Keď sme si s Evičkou, to smutné leto po výchrici utešili prechádzku do Smokovca vetou: „ešte že je tu tá benzínka..“,netušili sme, čo nás čaká! ..To nemôže byť pravda!! To je snáď iba zlý sen, to nemôže byť pravda!! Roboši sa práve na tvrdo zahryzávajú do unikátnej železobetónovej „oplátky“. Zlosť, bezmocnosť a zúfalstvo sa nedajú ani opísať. Umelo prikrmovaná predstava, že žijeme v ako tak kultúrnej spoločnosti sa rúca v sekundách. Naša benzínka, ktorá svoju výnimočnú podobu získala aj vďaka výnimočnej udalosti-majstrovstvám sveta ´70, stavba, ktorú obdivovali aj ľudia zo „západu“, pumpa, ktorá prirástla ku Smokovcu, ako huba ku stromu, stavba, ktorá reprezentovala uvoľnenie a progres 60-tych rokov a ani nestihla preziť svoj život, končí v rukách neschopného,ignorantského architekta a nekompetentných a vypatlaných úradníkov, ktorý toto zverstvo vôbec povolili.

  • Miro Ričovský píše:

    Ahoj Tomáš. Veru, je to minulosť.. Keď som prišiel do Vysokých Tatier v roku 1996 na prvý dlhší pobyt, stal som sa na 5 týždňov pacientom vo WOLURCH-u v T.Polianke. Trvalo len pár dní, kým som prvý krát prechádzal okolo už nejestvúcej pumpy. A hoc sa nepokladám za extra znalca architektúry, trvalo len „pár sekúnd“, kým som si uvedomil, že takto konštrukčne a výtvarne riešenú pumpu som nielenže ešte nevidel, ale ani nepredpokladal jej jestvovanie, tobôž nie kdesi v Tatrách.. Bol som v podstate v pomikove, a ešte viac, keď som prišiel na to, že už má „zopár“ ročkov.. Mám nejaké fotky – klasické, robené bežnučkým automatom, no pohľadám ich a oskenujem, a pošlem Ti ich.. Je mi totiž teraz už jasné, že vzhľadom k tomu, že stavba už nejestvuje, majú – nielen pre mňa – o to väčšiu hodnotu.. Letmo som sa pýtal, prečo budovu „preriešili“, a bolo mi povedané, že vraj kvôli zatekaniu strechy.. No uznajme, v rokoch minulých sme boli schopní takúto stavbu, slúžiacu viac než jednu generáciu, postaviť, a potom už niekto nebol schopný ju aspom zrepasovať do minimálnej miery.. To je zbytočne komentovateľné, je to skôr „typické“.. Nemusím ani písať, ako mi vyrazilo dych, keď som prechádzal okolo, a z údivom zistil, že budova pumpy je už minulosťou…
    MiroRico
    Poprad, 23.02.2010

  • Dobrý den pane Bujna,
    je od vás možné získat tyto fotky do bratislavského časopisu, který je zdarma na bratislavském letišti? Budu rád za odpověď – rád podám další informace.

    S pozdravem
    Jiří Hradecký

Pridaj komentár

Vaša E-adresa nebude zverejnená.Vyžadované polia sú označené *