Čerpacia stanica v Novom Smokovci




Benzínová pumpa - foto
Čer­pa­cia sta­nica v Novom Smo­kovci okolo roku 1967
foto: archív autora

Stará benzínová stanica
Čer­pa­cia sta­nica v Novom Smo­kovci — stav v roku 1999
foto: archív autora

Do ďal­šieho pokra­čo­va­nia seriálu o zmiz­nu­tých stav­bách Vyso­kých Tatier, som vybral čer­pa­ciu sta­nicu v Novom Smo­kovci. Táto sym­pa­tická stavba vynikla krátko pred MS-1970. Jej výstavba bola vyvo­laná nie­len potre­bami cudzi­nec­kého ruchu, ale aj potre­bou zlep­šiť služby moto­ris­tom vo Vyso­kých Tat­rách. Veď najb­liž­šia (a v tom čase aj jediná) čer­pa­cia sta­nica bola v Tatrans­kej Lom­nici. Vzhľa­dom na to, že sa jed­nalo o výstavbu v chrá­ne­nom území, vte­dajší čini­te­lia vyža­do­vali stavbu nároč­nej­šieho cha­rak­teru, ktorá by zod­po­ve­dala miest­nemu geniu locí. Tieto okol­nosti viedli k tomu, že inves­tor (prav­de­po­dobne Ben­zina n.p.) zru­šil pôvodný zámer posta­viť typovú čer­pa­ciu sta­nicu a nahra­dil ho indi­vi­du­ál­nym rie­še­ním. Toto rie­še­nie bolo pri­jaté v dobe, keď už bola na sta­ve­nisku vybu­do­vaná spodná stavba pôvodne zamýš­ľa­ného typo­vého objektu.

Benzínová pumpa - situácia
Čer­pa­cia sta­nica — situ­ácia
foto: archív autora

Auto­rom stavby bol archi­tekt Milan Krejčí, ktorý výraz celého objektu pod­ria­dil dvom základ­ným prin­cí­pom. Jed­ným z nich bola vlastná hmota stavby a dru­hým rie­še­nie ume­lého osvet­le­nia. Hmote domi­nuje mar­kíza — škru­pi­nové zastre­še­nie, ktoré pre­chá­dza seg­men­to­vou kamen­nou ste­nou a je hlav­ným tva­ro­vým motí­vom objektu. Samotná žele­zo­be­tó­nová škru­pina v tvare plo­chého hyper­bo­lic­kého para­bo­lo­idu má plo­chu 450 m2. Jej naj­väčší roz­mer je 23,8 m a vylo­že­nie kon­zoly dosa­huje úcty­hod­ných 11 m. Vysokú atrak­tív­nosť dodá­valo stavbe nočné osvet­le­nie. V kon­traste tu svie­tili dva typy svie­ti­diel. V škru­pine zapus­tené stropné svie­tidlá s tep­lým tónom a odspodu mar­kízu osvet­ľo­vali zasa výbojky typyc­kým stu­de­ným svet­lom. V inte­ri­éry bol zave­sený pod­hľad a obklad zo smre­kovca opa­da­vého. Na čel­nej stene vstup­ného pries­toru bola farebná skle­nená mozaika, ktorá pochá­dzala zo Želez­nob­rod­ských sklární. Nie­ktoré výrobky sa na tejto stavbe expe­ri­men­tálne ove­ro­vali. Jed­ným z nich izo­lá­cia „Bita­git S“ s nali­so­va­nou dráž­ko­va­nou hli­ní­ko­vou fóliou (dodala fa Dechts­chema). Tech­no­lo­gické zaria­de­nia dodala Ben­zina n.p. Žilina.

Benzínová pumpa - pôdorys
Čer­pa­cia sta­nica — pôdo­rys
foto: archív autora
Benzínová pumpa - rez
Čer­pa­cia sta­nica — rez
foto: archív autora

Pumpa“ bola ozdo­bou moder­ného sta­vi­teľ­stva v celých Vyso­kých Tat­rách. Bola dôs­toj­nou západ­nou brá­nou Smo­kov­cov. Pat­rila ku stav­bám, ktoré som vždy svo­jim pria­te­ľom archi­tek­tom s hrdos­ťou uka­zo­val. Bola ozdo­bou a tech­nic­kým die­lom záro­veň. Jed­ným slo­vom bola nád­herná. B o l a — už nie je! Miesto nej tu dnes stojí akýsi nepo­da­rok s odfuk­nu­tou stre­chou. Je pres­ným opa­kom jej pred­chodcu. Tam kde sa pôvodná pumpa otvá­rala, aby vítala všet­kých moto­ris­tov, tá dnešná posta­vila bari­kádu. Ener­gia pôvod­nej stavby je preč a s ňou sa vytra­til aj genius loci! Torzo síce ostalo, no stráca zmy­sel a vyznieva skôr komicky. Zni­čené je totiž všetko to čo robilo túto stavbu výni­moč­nou a atrak­tív­nou. Vzdušnú a svetlú mar­kízu nahra­dil uzav­retý tmavý ple­chový han­gár. Kam sa podela ele­gan­cia, jed­no­du­chosť, ľah­kosť a moder­nosť nového milé­nia?
Uví­tam všetky dopl­ňu­júce infor­má­cie a mate­riály k tejto výni­moč­nej — zmiz­nu­tej — stavbe.
Infor­má­cie o pôvod­nej stavbe:

rea­li­zá­cia: 1966/67 (asi)
autor: arch. Milan Krejčí, koš­truk­cia dr. F.Bäumelt
loka­lita: Nový Smo­ko­vec
inves­tor: MNV Starý Smo­ko­vec
stavba: PS Poprad

Nová čerpacia stanica Nová čerpacia stanica Nová čerpacia stanica
Čer­pa­cia sta­nica v Novom Smo­kovci — 2006
foto: archív autora

Views Counter v.0.10 čítané 21304 –krát od 2606 čitateľov

Komentáre 5

  • zúfalé. keď som prvý­krát pôvodnú stav­bičku uvi­del, bol som nad­šený.
    tiež by som ju kaž­dému uka­zo­val…
    svedčí snáď táto pre­stavba o tuposti národa?

  • ta posledna veta vasho komen­tara naozaj vysti­huje asi vset­kych ucast­ni­kov sta­veb­neho kona­nia ;-)
    no — to ale nie je velmi smiesne…

  • zrejme by som nemal zovše­obec­ňo­vať na celý národ, beriem späť. oprava: svedčí to o impo­ten­cii zúčast­ne­ných.
    ale kto­vie o čo presne tam išlo…
    a napo­kon, čo je toto v porov­naní s fico­viz­mom, ktorí sa teraz valí slovenskom…?

  • ..neo­spra­vedl­ni­teľné bar­bar­stvo, tuposť a ama­te­riz­mus naj­hrub­šieho zrna bru­tálne zavraž­dili fas­ci­nu­júcu múzu môjho det­stva a jej znet­vo­rené ostatky mi uka­zujú vždy, keď tadiaľ pre­chá­dzam !! Spo­mí­nam, keď som ako malý chla­pec s úža­som hľa­del z autíčka na obrov­ské tir­ki­sové “diamanty”(veľké kusy číreho skla), ktoré zdo­bili štíhlu kamennú stenu. Nikto mi vtedy ani slov­kom neni­čil môj svet, plný tatrans­kej krásy. Nikto by neve­ril, že to o 20 rokov, pri zúfa­lej pre­stavbe, úplne zby­točne uro­bia robot­níci so zbíjačkami..Že sprz­nia “malú lesnú vílu” čes­ko­slo­ven­skej archi­tek­túry, strhnú a ukradnú jej aj všetky šperky. Keď sme si s Evič­kou, to smutné leto po vých­rici ute­šili pre­chádzku do Smo­kovca vetou: “ešte že je tu tá benzínka..”,netušili sme, čo nás čaká! ..To nemôže byť pravda!! To je snáď iba zlý sen, to nemôže byť pravda!! Roboši sa práve na tvrdo zahry­zá­vajú do uni­kát­nej žele­zo­be­tó­no­vej “oplátky”. Zlosť, bez­moc­nosť a zúfals­tvo sa nedajú ani opí­sať. Umelo pri­kr­mo­vaná pred­stava, že žijeme v ako tak kul­túr­nej spo­loč­nosti sa rúca v sekun­dách. Naša ben­zínka, ktorá svoju výni­močnú podobu zís­kala aj vďaka výni­moč­nej udalosti-majstrovstvám sveta ´70, stavba, ktorú obdi­vo­vali aj ľudia zo “západu”, pumpa, ktorá pri­rá­stla ku Smo­kovcu, ako huba ku stromu, stavba, ktorá repre­zen­to­vala uvoľ­ne­nie a prog­res 60-tych rokov a ani nestihla pre­ziť svoj život, končí v rukách neschopného,ignorantského archi­tekta a nekom­pe­tent­ných a vypat­la­ných úrad­ní­kov, ktorý toto zver­stvo vôbec povolili.

  • Miro Ričovský píše:

    Ahoj Tomáš. Veru, je to minu­losť.. Keď som pri­šiel do Vyso­kých Tatier v roku 1996 na prvý dlhší pobyt, stal som sa na 5 týž­dňov pacien­tom vo WOLURCH-u v T.Polianke. Trvalo len pár dní, kým som prvý krát pre­chá­dzal okolo už nejes­tvú­cej pumpy. A hoc sa nepo­kla­dám za extra znalca archi­tek­túry, trvalo len “pár sekúnd”, kým som si uve­do­mil, že takto kon­štrukčne a výtvarne rie­šenú pumpu som nie­lenže ešte nevi­del, ale ani nepred­po­kla­dal jej jes­tvo­va­nie, tobôž nie kdesi v Tat­rách.. Bol som v pod­state v pomi­kove, a ešte viac, keď som pri­šiel na to, že už má “zopár” roč­kov.. Mám nejaké fotky — kla­sické, robené bež­nuč­kým auto­ma­tom, no pohľa­dám ich a oske­nu­jem, a pošlem Ti ich.. Je mi totiž teraz už jasné, že vzhľa­dom k tomu, že stavba už nejes­tvuje, majú — nie­len pre mňa — o to väč­šiu hod­notu.. Letmo som sa pýtal, prečo budovu “pre­rie­šili”, a bolo mi pove­dané, že vraj kvôli zate­ka­niu stre­chy.. No uznajme, v rokoch minu­lých sme boli schopní takúto stavbu, slú­žiacu viac než jednu gene­rá­ciu, posta­viť, a potom už nie­kto nebol schopný ju aspom zre­pa­so­vať do mini­mál­nej miery.. To je zby­točne komen­to­va­teľné, je to skôr “typické”.. Nemu­sím ani písať, ako mi vyra­zilo dych, keď som pre­chá­dzal okolo, a z údi­vom zis­til, že budova pumpy je už minu­los­ťou…
    Miro­Rico
    Pop­rad, 23.02.2010

Pridaj komentár

Vaša E-adresa nebude zverejnená.Vyžadované polia sú označené *