Kúpeľné vilky – Nový Smokovec (časť 2)




kúpeľné vilky - interiér

Len nedávno, som upozorňoval na dobrý príklad výstavby (1048 x) vo Vysokých Tatrách. Aj vďaka tomu vznikol tento článok pre architektonický časopis ARCH (400 x), ktorý si môžete kúpiť v týchto dňoch.

Hlavný prínos tohto diela vidím v triezvom zámere investora, ale aj v pozornom načúvaní autorov k prostrediu. Prostrediu, na ktoré sa valí záplava novodobých apartmánových sídlisk, v ktorých sa najväčší dôraz kladie na objem a výnosnosť. Biznis nadovšetko, biznis nad okolie a prírodu. To všetko sa deje v čase, kedy Mesto Vysoké Tatry stále nemá schválený svoj pokalamitný Územný plán. Pri tom množstve kritických ohlasov na akúkoľvek výstavbu vo Vysokých Tatrách je potrebné poukázať na dobrý príklad toho, ako pristupovať k výstavbe v tak citlivom území akým nepochybne Vysoké Tatry sú. Kúpeľné vilky v Novom Smokovci – sú toho dôkazom. Podobných prístupov k výstavbe je vidieť v tejto oblasti čoraz menej.
Zámerom investora bolo vyvolať u klienta počas pobytu vo Vysokých Tatrách pocit domácej atmosféry, pocit samostatnosti, pocit rodinnej intimity. Relatívne malá kapacita areálu mala byť vyvážená typom a kvalitou ubytovania. Kúpeľné vilky slúžia klasickému cestovnému ruchu. Nejedná sa tu o predaj apartmánov, obsadených zopár víkendov v roku. Klientela je tvorená širokou verejnosťou, kúpeľnými či kongresovými hosťami a pod.
Autori projektu sú častými turistickými návštevníkmi Vysokých Tatier. Ich inšpirácia pramenila v architektúre tatranských vysokohorských chát. Tam niekde čerpali, pozorovali a hľadali. Výsledkom ich práce je pevná, kompaktná a čo najmenej členitá forma, ktorá je podľa ich slov: „aj z hľadiska stavebnej fyziky ideálnou do horského prostredia“.
Parcela s kúpeľnými vilkami sa nachádza mestskej časti Nový Smokovec na úpätí Slavkovského štítu. Podobne ako v iných častiach mesta aj tento pozemok poznačila víchrica z novembra roku 2004. Prakticky odlesnený pozemok čakal na ďalšiu úpravu a využitie. Z pohľadu histórie bola táto časť Smokovcov charakteristická práve súkromnými vilkami a letohrádkami, z ktorých väčšina stojí v okolí dodnes. Aj z tohto dôvodu bola zvolená forma hmoty zo strany autorov správna. V bezprostrednom okolí stojí rôznorodá dobová architektúra solitérov. Najvýznamnejšou stavbou a zároveň južným susedom je známe sanatórium Palace od architekta M.M.Harminca.
Úzka parcela s južným sklonom nedávala veľmi na výber. Okrem toho bol na nej terénny zlom tiahnúci sa po celej dĺžke pozemku, ktorý autori nakoniec spevnili oporným múrom, aby ho následne dispozične využili. Výškový rozdiel terénu je touto stenou po celej dĺžke parcely podchytený. Technicky je riešená tak, aby prepúšťala silné podpovrchové vody zo svahov Slavkovského štítu. Táto oporná stena s výškou celého podlažia, tvorí súčasť objektov. Vilky na nej postavené sú zo severnej strany teda jednopodlažné, z južnej dvojpodlažné.
Celý areál kúpeľných viliek pozostáva zo štyroch stavebných objektov (cca 40 postelí), ktoré sú síce samostatné, ale vizuálne pôsobia v území ako kompaktný celok. Tri z nich sú situované v severnej časti pozemku spojené spomínaným oporným múrom. Štvrtá sa nachádza na južnej hranici pod obslužnou komunikáciou, ktorá je vedená stredom medzi vilkami. Tadiaľto je riešený príjazd autom ku krytej parkovacej ploche pod každou vilkou – tzv. komunikačný prístup. Tento prístup „suchou nohou“ ocenia návštevníci hlavne v nepriaznivom počasí a v zimnom období.
Bezprostredné okolie viliek bude časom doplnené o vzrastlú zeleň, ktorá im vytvorí väčšiu intimitu.
Architektúra pôsobí na prvý pohľad moderne a jednoducho. Autori bravúrne využili tvar parcely, jej svahovitý terén a pohľady do okolia. Navrhované objekty sú z hľadiska architektonického výrazu riešené tak, aby tvorili jednotiacu myšlienku zástavby, aj keď ich samotné dispozičné riešenia sú rozdielne.
Tri vilky nad cestou sú na prvý pohľad akoby rovnaké, dispozične je ale každá iná. Základná schéma dispozície je totiž „duplex“, pričom dva základné apartmány v objekte môžu byť medzi sebou prepojené. To umožňuje rôzne kombinácie prenajímania apartmánov podľa potreby klienta. Vilky majú vlastný vstup z priestoru komunikačného prístupu, ale aj z terasy. Oporný múr medzi vilkami je využitý ako komunikačný priestor v ktorom sa nachádza vonkajšie oceľové schodište a terasy protiľahlých apartmánov. Z hľadiska funkčného členenia sa v objekte nachádzajú tri obytné zóny (apartmány) s celkovým počtom 12 lôžok. Každý apartmán má vlastný vstup, kuchyňu, spojenú s obytným priestorom, hygienické zariadenie a jednu až tri izby. Obytné časti objektov sú orientované s výhľadom na panorámu hôr a sú prepojené s exteriérom východom na terasu so schodišťom. Atmosféru domáceho bývania dotvára krb v obytnej miestnosti s kuchyňou.
Vilka pod cestou je situovaná na rozhraní terénneho zlomu a z tohto dôvodu sa odlišuje od ostatných. Z hľadiska funkčného členenia je ale riešená rovnako. Nachádza sa tu apartmán majiteľa a navyše recepcia so stálou službou.
Návrh interiéru bol vypracovaný ako samostatný projekt. Základ pre nábytok tvorí drevo – masív, alebo orechová dýha. Obzvlášť príjemne pôsobí na podlahe klasická drevená smreková dlážkovica. Na viac namáhané časti podláh a stien (komunikačné priestory, hygiena) boli použité sivé keramické dlažby a obklady. Vybavenie kúpeľne je praktické a dispozične čisté. Vaňa so sprchovým kútom, umývadlo, WC a bidet v bielej farbe príjemne kontrastujú s obkladom.
Použité materiály sú charakteristické pre danú oblasť. Výrazový slovník je postavený na jednoduchosti a čitateľnosti tvarov a hmôt. Fasády sú riešené ako odvetrané, s predsadeným plášťom z tepelne upraveného ihličnatého dreva v kombinácii s bielou omietkou vo vrchnej – severnej – časti nad terénnym zlomom, zatiaľ čo v prízemí prevláda obklad Cetrisovými doskami kombinovaný s remienkovým obkladom – južná strana pod oporným múrom. Strešnú krytinu tvorí AL plech, podobne aj profily výplní otvorov v ktorých sú osadené izolačné dvojsklá.
Autori sa snažili uplatniť vizuálny vnem z miestnych materiálov, typických pre túto oblasť. Nejde tu však o citáciu pôvodných hrazdených stavieb. Snažili sa vytvoriť vlastný súčasný a moderný výraz čo sa im aj podarilo a čo je aj samozrejme správne. Svojou striedmosťou v detaile a použitých materiáloch vkusne zapadnú do prostredia. Stavba ešte nie je definitívne ukončená, chýbajú už ale iba drobnosti – vonkajšie úpravy terénu, kamenný obklad oporných palisád a viac zelene.
Areál vnímam ako svetlý príklad v inak šedej úrovni súčasnej architektúry vo Vysokých Tatrách. Je to výsledok prístupu s citom a pokorou k prostrediu. Znovu sa tu raz potvrdilo ono staré známe miesovské: „menej je viac“.

Views Counter v.0.10 čítané 29675 -krát od 7445 čitateľov

Príbuzné články

Bez komentárov

Pridaj komentár

Vaša E-adresa nebude zverejnená.Vyžadované polia sú označené *