tatryblog.sk

Len nedávno, som upo­zor­ňo­val na dobrý prí­klad výstavby (666 x) vo Vyso­kých Tat­rách. Aj vďaka tomu vzni­kol tento člá­nok pre archi­tek­to­nický časo­pis ARCH (109 x), ktorý si môžete kúpiť v týchto dňoch.

Hlavný prí­nos tohto diela vidím v triez­vom zámere inves­tora, ale aj v pozor­nom načú­vaní auto­rov k pro­stre­diu. Pro­stre­diu, na ktoré sa valí záplava novo­do­bých apart­má­no­vých síd­lisk, v kto­rých sa naj­väčší dôraz kla­die na objem a výnos­nosť. Biz­nis nadov­šetko, biz­nis nad oko­lie a prí­rodu. To všetko sa deje v čase, kedy Mesto Vysoké Tatry stále nemá schvá­lený svoj poka­la­mitný Územný plán. Pri tom množ­stve kri­tic­kých ohla­sov na akú­koľ­vek výstavbu vo Vyso­kých Tat­rách je potrebné pou­ká­zať na dobrý prí­klad toho, ako pri­stu­po­vať k výstavbe v tak cit­li­vom území akým nepo­chybne Vysoké Tatry sú. Kúpeľné vilky v Novom Smo­kovci — sú toho dôka­zom. Podob­ných prí­stu­pov k výstavbe je vidieť v tejto oblasti čoraz menej.
Záme­rom inves­tora bolo vyvo­lať u kli­enta počas pobytu vo Vyso­kých Tat­rách pocit domá­cej atmo­sféry, pocit samos­tat­nosti, pocit rodin­nej inti­mity. Rela­tívne malá kapa­cita are­álu mala byť vyvá­žená typom a kva­li­tou uby­to­va­nia. Kúpeľné vilky slú­žia kla­sic­kému ces­tov­nému ruchu. Nejedná sa tu o pre­daj apart­má­nov, obsa­de­ných zopár víken­dov v roku. Kli­en­tela je tvo­rená širo­kou verej­nos­ťou, kúpeľ­nými či kon­gre­so­vými hos­ťami a pod.
Autori pro­jektu sú čas­tými turis­tic­kými náv­štev­níkmi Vyso­kých Tatier. Ich inšpi­rá­cia pra­me­nila v archi­tek­túre tatrans­kých vyso­ko­hor­ských chát. Tam nie­kde čer­pali, pozo­ro­vali a hľa­dali. Výsled­kom ich práce je pevná, kom­paktná a čo naj­me­nej čle­nitá forma, ktorá je podľa ich slov: „aj z hľa­diska sta­veb­nej fyziky ide­ál­nou do hor­ského pro­stre­dia“.
Par­cela s kúpeľ­nými vil­kami sa nachá­dza mest­skej časti Nový Smo­ko­vec na úpätí Slav­kov­ského štítu. Podobne ako v iných čas­tiach mesta aj tento poze­mok pozna­čila vích­rica z novem­bra roku 2004. Prak­ticky odles­nený poze­mok čakal na ďal­šiu úpravu a využi­tie. Z pohľadu his­tó­rie bola táto časť Smo­kov­cov cha­rak­te­ris­tická práve súkrom­nými vil­kami a letoh­rád­kami, z kto­rých väč­šina stojí v okolí dodnes. Aj z tohto dôvodu bola zvo­lená forma hmoty zo strany auto­rov správna. V bez­pro­stred­nom okolí stojí rôz­no­rodá dobová archi­tek­túra soli­té­rov. Naj­výz­nam­nej­šou stav­bou a záro­veň juž­ným suse­dom je známe sana­tó­rium Palace od archi­tekta M.M.Harminca.
Úzka par­cela s juž­ným sklo­nom nedá­vala veľmi na výber. Okrem toho bol na nej terénny zlom tiah­núci sa po celej dĺžke pozemku, ktorý autori nako­niec spev­nili opor­ným múrom, aby ho následne dis­po­zične využili. Výš­kový roz­diel terénu je touto ste­nou po celej dĺžke par­cely pod­chy­tený. Tech­nicky je rie­šená tak, aby pre­púš­ťala silné pod­po­vr­chové vody zo sva­hov Slav­kov­ského štítu. Táto oporná stena s výš­kou celého pod­la­žia, tvorí súčasť objek­tov. Vilky na nej posta­vené sú zo sever­nej strany teda jed­no­pod­lažné, z juž­nej dvoj­pod­lažné.
Celý areál kúpeľ­ných viliek pozos­táva zo šty­roch sta­veb­ných objek­tov (cca 40 postelí), ktoré sú síce samos­tatné, ale vizu­álne pôso­bia v území ako kom­paktný celok. Tri z nich sú situ­ované v sever­nej časti pozemku spo­jené spo­mí­na­ným opor­ným múrom. Štvrtá sa nachá­dza na juž­nej hra­nici pod obsluž­nou komu­ni­ká­ciou, ktorá je vedená stre­dom medzi vil­kami. Tadiaľto je rie­šený prí­jazd autom ku kry­tej par­ko­va­cej plo­che pod kaž­dou vil­kou – tzv. komu­ni­kačný prí­stup. Tento prí­stup „suchou nohou“ oce­nia náv­štev­níci hlavne v nepriaz­ni­vom počasí a v zim­nom období.
Bez­pro­stredné oko­lie viliek bude časom dopl­nené o vzrastlú zeleň, ktorá im vytvorí väč­šiu inti­mitu.
Archi­tek­túra pôsobí na prvý pohľad moderne a jed­no­du­cho. Autori bra­vúrne využili tvar par­cely, jej sva­ho­vitý terén a pohľady do oko­lia. Navrho­vané objekty sú z hľa­diska archi­tek­to­nic­kého výrazu rie­šené tak, aby tvo­rili jed­no­tiacu myš­lienku zástavby, aj keď ich samotné dis­po­zičné rie­še­nia sú roz­dielne.
Tri vilky nad ces­tou sú na prvý pohľad akoby rov­naké, dis­po­zične je ale každá iná. Základná schéma dis­po­zí­cie je totiž „dup­lex“, pri­čom dva základné apart­mány v objekte môžu byť medzi sebou pre­po­jené. To umož­ňuje rôzne kom­bi­ná­cie pre­na­jí­ma­nia apart­má­nov podľa potreby kli­enta. Vilky majú vlastný vstup z pries­toru komu­ni­kač­ného prí­stupu, ale aj z terasy. Oporný múr medzi vil­kami je využitý ako komu­ni­kačný pries­tor v kto­rom sa nachá­dza von­kaj­šie oce­ľové scho­dište a terasy pro­ti­ľah­lých apart­má­nov. Z hľa­diska funkč­ného čle­ne­nia sa v objekte nachá­dzajú tri obytné zóny (apart­mány) s cel­ko­vým počtom 12 lôžok. Každý apart­mán má vlastný vstup, kuchyňu, spo­jenú s obyt­ným pries­to­rom, hygie­nické zaria­de­nie a jednu až tri izby. Obytné časti objek­tov sú orien­to­vané s výhľa­dom na pano­rámu hôr a sú pre­po­jené s exte­ri­é­rom výcho­dom na terasu so scho­diš­ťom. Atmo­sféru domá­ceho býva­nia dotvára krb v obyt­nej miest­nosti s kuchy­ňou.
Vilka pod ces­tou je situ­ovaná na roz­hraní terén­neho zlomu a z tohto dôvodu sa odli­šuje od ostat­ných. Z hľa­diska funkč­ného čle­ne­nia je ale rie­šená rov­nako. Nachá­dza sa tu apart­mán maji­teľa a navyše recep­cia so stá­lou služ­bou.
Návrh inte­ri­éru bol vypra­co­vaný ako samos­tatný pro­jekt. Základ pre náby­tok tvorí drevo – masív, alebo ore­chová dýha. Obzvlášť prí­jemne pôsobí na pod­lahe kla­sická dre­vená smre­ková dláž­ko­vica. Na viac namá­hané časti pod­láh a stien (komu­ni­kačné pries­tory, hygiena) boli pou­žité sivé kera­mické dlažby a obklady. Vyba­ve­nie kúpeľne je prak­tické a dis­po­zične čisté. Vaňa so spr­cho­vým kútom, umý­vadlo, WC a bidet v bie­lej farbe prí­jemne kon­tras­tujú s obkla­dom.
Pou­žité mate­riály sú cha­rak­te­ris­tické pre danú oblasť. Výra­zový slov­ník je posta­vený na jed­no­du­chosti a čita­teľ­nosti tva­rov a hmôt. Fasády sú rie­šené ako odvet­rané, s pred­sa­de­ným pláš­ťom z tepelne upra­ve­ného ihlič­na­tého dreva v kom­bi­ná­cii s bie­lou omiet­kou vo vrch­nej – sever­nej — časti nad terén­nym zlo­mom, zatiaľ čo v prí­zemí pre­vláda obklad Cet­ri­so­vými doskami kom­bi­no­vaný s remien­ko­vým obkla­dom – južná strana pod opor­ným múrom. Strešnú kry­tinu tvorí AL plech, podobne aj pro­fily výplní otvo­rov v kto­rých sú osa­dené izo­lačné dvoj­sklá.
Autori sa sna­žili uplat­niť vizu­álny vnem z miest­nych mate­riá­lov, typic­kých pre túto oblasť. Nejde tu však o citá­ciu pôvod­ných hraz­de­ných sta­vieb. Sna­žili sa vytvo­riť vlastný súčasný a moderný výraz čo sa im aj poda­rilo a čo je aj samoz­rejme správne. Svo­jou stried­mos­ťou v detaile a pou­ži­tých mate­riá­loch vkusne zapadnú do pro­stre­dia. Stavba ešte nie je defi­ni­tívne ukon­čená, chý­bajú už ale iba drob­nosti — von­kaj­šie úpravy terénu, kamenný obklad opor­ných pali­sád a viac zelene.
Areál vní­mam ako svetlý prí­klad v inak šedej úrovni súčas­nej archi­tek­túry vo Vyso­kých Tat­rách. Je to výsle­dok prí­stupu s citom a poko­rou k pro­stre­diu. Znovu sa tu raz potvr­dilo ono staré známe mie­sov­ské: „menej je viac“.

čítané 8727 –krát od 3363 čitateľov