Tatranská Lomnica Penzión Javorina pre Vladimíra a Marii Barešovcov ing.Pavel Bareš – Praha apríl 1936
ďalšou zmiznutou stavbou v Tatrách je Penzión pre Vladimíra a Marii Barešovcov – Javorina v Tatranskej Lomnici. Na prelome 20. a 30. rokov českí turisti začali objavovať Vysoké Tatry. Okrem toho priaznivé výsledky klimatickej liečby TBC v tatranských sanatóriách boli príčinou, že ju českí lekári odporúčali svojim solventným pacientom ohrozeným touto chorobou. S niektorými z nich bola spriaznená aj rodina Barešovcov z Loun. Ich syn Pavel práve končil štúdium architektúry a Vladimír sa stal zaťom bohatého veterinára. Tieto súvislosti spolu s možnosťou získať výhodne podradné močaristé pozemky od Urbárskej obce Veľká Lomnica boli podnetom k zámeru postaviť na voľnej ploche medzi penziónom Glória a Payer (asanovaný 2009) ďalší penzión s názvom Javorina. Na slávnostné otvorenie Javoriny v zime roku 1936 pozval Vladimír Bareš viacerých známych z Loun. Niektorým z nich následne brat Pavel navrhol v Tatranskej Lomnici menšie vilky (v budúcnosti ich určite uverejním). Budova bola trojpodlažný trojtrakt, ukončená plochou strechou s veľkou terasou a výhľadom na Lomnický štít. Uličná – východná fasáda bola hladká členená francúzskymi okennými otvormi a mierne vystupujúcim schodišťom. Dvorová – západná strana bola členená lodžiami a balkónmi jednotlivých izieb. Prízemie slúžilo prevádzkovým a spoločenským účelom. Bola tu vstupná hala a o dva stupne znížená jedáleň s východom do „dvora“ – do prírody. Na každom podlaží bolo 10 izieb so vstavanou skriňou a umývadlom, spoločná kúpeľňa a WC. Prízemie bolo vystavané z prírodného lomového kameňa, charakteristické pre tatranskú oblasť. V apríli roku 1938 bol vypracovaný projekt (rovnako od Pavla Bareša) na nadstavbu, kde sa mala zastavať južná strana strešnej terasy šiestimi novými izbami. Táto úprava sa ale nerealizovala. Objekt bol ešte v roku 2005 zapísaný v zozname kultúrnych pamiatok! Dnešná podoba stavby odzrkadľuje predstavy súčasných investorov o luxusných apartmánoch plných drahých materiálov, techniky a to všetko nie inak než pod sedlovou strechou, pretože iba tá zaručí v zime padajúce kusy ľadu okolo celej stavby. Niekde sa stala chyba… Javorina bola z formálneho hľadiska ukážkovým príkladom architektonického ideálu doby svojho vzniku. Aké hodnoty a ideály vyznáva súčasná podoba objektu? Dnes vieme o stavebníctve a materiáloch podstatne viac ako vedeli stavitelia v minulosti. Sme rýchlejší, presnejší, šikovnejší. Chýba nám ale čosi, čo oni mali. Viac citu a pokory k prostrediu. Článok napísaný pre ARCH
To je obraz vyspelosti našej „kultúry“. Ešte tak zo 5 rokov a v Tatrách nezostane ani jedna kvalitná architektúra. Smutné, že to takto skončí a ani ochrana pamiatkovým úradom nič proti tomu nezmôže :( Preto je potrebná aspoň dôkladná dokumentácia, aby sa zachovali informácie o tom, čo tu bolo. A keďže ani v tomto inštitúcie nič nekonajú, ostáva to na nadšencoch a fanatikoch, ktorým to nie je ľahostajné. Teší ma, že si konečne začal u Henriety publikovať a konečne vyjdu na verejnosť bohaté materiály, ktoré si nazhromáždil. A časom z toho bude aj dlho avizovaná kniha. Len tak ďalej. Držim palce Maroš
Bolo by potrebné uvádzať, ktorým „architektom“ máme byť „vďačný“ za takéto „kvalitné“ prestavby. Maroš
kultúrna pamiatka? tak sa popýtajte doma, prečo nikto nerešpektuje Vašu manželku. nemusíte chodiť nikde ďaleko.