tatryblog.sk

Tatranská Lom­nica
Pen­zión Javo­rina pre Vla­di­míra a Marii Bare­šov­cov
ing.Pavel Bareš — Praha
apríl 1936

ďal­šou zmiz­nu­tou stav­bou v Tat­rách je Pen­zión pre Vla­di­míra a Marii Bare­šov­cov — Javo­rina v Tatrans­kej Lom­nici.
Na pre­lome 20. a 30. rokov českí turisti začali obja­vo­vať Vysoké Tatry. Okrem toho priaz­nivé výsledky kli­ma­tic­kej liečby TBC v tatrans­kých sana­tó­riách boli prí­či­nou, že ju českí lekári odpo­rú­čali svo­jim sol­vent­ným pacien­tom ohro­ze­ným touto cho­ro­bou. S nie­kto­rými z nich bola spriaz­nená aj rodina Bare­šov­cov z Loun. Ich syn Pavel práve kon­čil štú­dium archi­tek­túry a Vla­di­mír sa stal zaťom boha­tého vete­ri­nára. Tieto súvis­losti spolu s mož­nos­ťou zís­kať výhodne pod­radné moča­risté pozemky od Urbár­skej obce Veľká Lom­nica boli pod­ne­tom k zámeru posta­viť na voľ­nej plo­che medzi pen­zi­ó­nom Gló­ria a Payer (asa­no­vaný 2009) ďalší pen­zión s náz­vom Javo­rina. Na sláv­nostné otvo­re­nie Javo­riny v zime roku 1936 pozval Vla­di­mír Bareš via­ce­rých zná­mych z Loun. Nie­kto­rým z nich následne brat Pavel navrhol v Tatrans­kej Lom­nici men­šie vilky (v budúc­nosti ich určite uve­rej­ním).
Budova bola troj­pod­lažný troj­trakt, ukon­čená plo­chou stre­chou s veľ­kou tera­sou a výhľa­dom na Lom­nický štít. Uličná — východná fasáda bola hladká čle­nená fran­cúz­skymi oken­nými otvormi a mierne vystu­pu­jú­cim scho­diš­ťom. Dvo­rová – západná strana bola čle­nená lodžiami a bal­kónmi jed­not­li­vých izieb. Prí­ze­mie slú­žilo pre­vádz­ko­vým a spo­lo­čen­ským úče­lom. Bola tu vstupná hala a o dva stupne zní­žená jedá­leň s výcho­dom do „dvora“ – do prí­rody. Na kaž­dom pod­laží bolo 10 izieb so vsta­va­nou skri­ňou a umý­vad­lom, spo­ločná kúpeľňa a WC. Prí­ze­mie bolo vysta­vané z prí­rod­ného lomo­vého kameňa, cha­rak­te­ris­tické pre tatranskú oblasť.
V apríli roku 1938 bol vypra­co­vaný pro­jekt (rov­nako od Pavla Bareša) na nad­stavbu, kde sa mala zasta­vať južná strana streš­nej terasy šies­timi novými izbami. Táto úprava sa ale nerealizovala.

Objekt bol ešte v roku 2005 zapí­saný v zozname kul­túr­nych pamia­tok! Dnešná podoba stavby odzr­kad­ľuje pred­stavy súčas­ných inves­to­rov o luxus­ných apart­má­noch plných dra­hých mate­riá­lov, tech­niky a to všetko nie inak než pod sed­lo­vou stre­chou, pre­tože iba tá zaručí v zime pada­júce kusy ľadu okolo celej stavby. Nie­kde sa stala chyba… Javo­rina bola z for­mál­neho hľa­diska ukáž­ko­vým prí­kla­dom archi­tek­to­nic­kého ide­álu doby svojho vzniku. Aké hod­noty a ide­ály vyznáva súčasná podoba objektu?
Dnes vieme o sta­veb­níc­tve a mate­riá­loch pod­statne viac ako vedeli sta­vi­te­lia v minu­losti. Sme rých­lejší, pres­nejší, šikov­nejší. Chýba nám ale čosi, čo oni mali. Viac citu a pokory k prostrediu.

Člá­nok napí­saný pre ARCH (152 x)

čítané 8587 –krát od 1921 čitateľov