Ako odchádza kultúrna pamiatka




Bývalá reštaurácia dnes
Takto vyzerá dnes jeden z naj­star­ších tatrans­kých objek­tov — pôvodne Hotel Wesz­ter­heim — neskôr kavia­reň s reštau­rá­ciou a tiež závodný klub ROH v Tatrans­kej Polianke. Budova bola posta­vená v roku 1893 ako jeden z prvých objek­tov novo­vzni­ka­jú­ceho leto­viska Wesz­ter­heim. Jej auto­rom je archi­tekt Gedeon Majunke zo Spiš­skej Soboty. V prí­zemí bola prie­stranná kavia­reň a reštau­rá­cia. Objekt pre­šiel via­ce­rými pre­stav­bami, napo­sledy po požiary v roku 1910. Sute­rén objektu je z kamen­ného muriva, vrchná stavba z hráz­de­nej kon­štruk­cie s teh­lo­vou výpl­ňou. Objekt je typic­kou stav­bou tatrans­kých osád a jej kúpeľ­nej archi­tek­túry z konca 19.storočia. Nehnu­teľ­nou kul­túr­nou pamiat­kou sa stal len nedávno (7.10.1997) s odô­vod­ne­ním, že sa jedná o prvý objekt v oblasti Vyso­kých Tatier, ktorý bol posta­vený výlučne pre kultúrno-spoločenské účely.
Dnešný stav je výsled­kom zaned­bá­va­nia základ­nej údržby kul­túr­nej pamiatky. Objekt patrí prav­de­po­dobne novým maji­te­ľom Wolk­rovho lie­čeb­ného ústavu.
Náv­štev­níci pri­chá­dza­júci od Štr­b­ského Plesa musia byť zaiste šoko­vaní akým spô­so­bom sa „sta­ráme“ o svoju his­tó­riu. Veľmi nerád by som tu o nie­koľko mesia­cov kon­šta­to­val ďal­šiu zmiz­nutú stavbu vo Vyso­kých Tat­rách (292 x). Iró­niou je tiež fakt, ako si nie­kto dal zále­žať na výbere ozdob­ného typu písma, ktoré nás „vkusne“ upo­zor­ňuje, že objekt sa rozpadá…



Views Counter v.0.10 čítané 12424 –krát od 4195 čitateľov

Komentáre 9

  • brano píše:

    tiež som v šoku, rad­šej by som si pre­či­tal o nie­čom čo bolo zachra­nené a zre­no­vo­vané, ale namiesto toho len skaza. Som veľ­kým fanú­ši­kom povod­nej tatrans­kej archi­tek­túry a fakt ma ta lahos­taj­nosť hnevá, maji­te­lia bez vzťahu a vkusu a výsle­dok je žalostný,minule ta stre­cha ked som isiel okolo bola ešte v poriadku, smutne, rad by som to nejak zme­nil, lebo za chvíľu už nebude čo:(…

  • wow… tak uz sme dvaja ;-( smutne no…
    zda sa, ze samotny vlast­nik k tomu nema ziadny vztah… jedine co ma pre neho hod­notu je poze­mok pod bara­kom… so sta­rym domom ma len sta­rosti… nako­niec sa to dostane do stavu kedy to budu musiet asa­no­vat, nasledne sa to vypise zo zoznamu kul­tor­nych pamia­tok a davaj ho sta­vat dalsi nevkusny a nepre­dajny apart­ma­novy dom… loka­lita je totiz priam fan­tas­ticka… toto je samoz­rejme ten naj­horsi sce­nar, ktory sa dufam neudeje…

  • jansvi píše:

    Nuž k tomu sa dá pove­dať len jedno. Či už je to kul­túrna pamiatka alebo nie, to čo sa deje vše­obecne so sta­rými budo­vami na Slo­ven­sku svedčí o kul­túr­nej vyspe­losti Slo­vá­kov.
    Tu nepo­môže žia­den papier, žiadne dovo­lá­va­nie sa na nejakú pamiatku, len postupná výmena gene­rá­cií. Dovtedy, žiaľ spadnú aj tie naše kul­túrne pamiatky a potom už nebude treba nič ochra­ňo­vať. Česť výnimkám.

    A to, či je to zámer s touto budo­vou nechať ju spad­núť a potom využiť luk­ra­tív­nosť miesta na roz­voj ces­tov­ného ruchu vo Vyso­kých Tat­rách, to si netrú­fam odhad­núť, ale podľa toho čo sa deje v iných tatrans­kých loka­li­tách, tak to asi tak bude.

    Však sa stačí len pozrieť do Tatrans­kej Lom­nice na ten zázrak potrebný k roz­voju ces­tov­ného ruchu – cit­livý zásah do prí­rod­ného pro­stre­dia pri budo­vaní novej zjaz­dovky od Štartu. V mene peňazí je možné všetko.

    Ale, že sa dejú veci neuve­ri­teľné netreba ísť ďaleko. Mys­lím si, že dob­rým prí­kla­dom je obnova budovy TIVOLI na Tatrans­kej Polianke. Tá stojí neďa­leko od Kaviarne a aj po pre­stavbe, má aspoň z vonku ten pekný hraz­dený štýl. Neviem čo sa udialo, že tu zacho­vali pôvodnú archi­tek­túru, ale treba nových maji­te­ľov pochvá­liť. Podobne je to aj s budo­vou Mariana, po jej oprave.

    Ak sa pozrieme tro­chu vyš­šie od týchto budov, nad cestu Slo­body, čaká nás tam ďal­šia chát­ra­júca budova Kúpeľný dom. Neviem, čo sa s ňou bude diať ďalej a aké prek­va­pe­nie nás čaká. Aj keď podľa toho čoho sme sved­kami, nebude už asi nič prek­va­pe­ním.
    Treba len dúfať, že sa snáď nájdu ešte takí, čo budú vedieť tak hos­po­dá­riť a zve­ľa­ďo­vať svoj maje­tok, ako to robili tí, čo zakla­dali a roz­ví­jali Tatranskú Polianku. Alebo to je len moje zbožné želanie?

  • tak a je to tu, budova sa bude asa­no­vať, naj­väč­šia hlu­posť je však veta, ktoru som si pre­či­tal v Tatransky novi­nách, že možno na jej mieste vyras­tie kopia !!!
    tak roky nechaju chát­rať kul­turnu pamiatku aby posta­vili na jej mieste kopiu, bože kde to žijeme…
    Ja tam však skor už vidim skromný pen­zion s kras­nou fia­lo­vou alebo tyr­ky­so­vou omiet­kou, ktorý určite bude atrak­ciou na ceste slo­body a bude pris­pie­vať k vytvá­ra­niu genia loci mesta VT

  • nema pro­sim nie­kto foto doku­men­ta­ciu, alebo inu doku­men­ta­ciu k roz­hladni Monte Mory

    daku­jem

  • Anonym píše:

    skoda…

  • Anonym píše:

    Dobry den, dufam ze taketo budovy nebudu v SNV.

    Ano, je to zle.

  • ondro píše:

    no hej, povodne sa necha spad­nut a potom na tomto mieste posta­via cosi akoze podobne, len to bude z poro­be­tonu a budu na tom nale­pene nejake nahrady dreva, samoz­rejme z polys­ty­renu plus plas­tove okna,ale naj­hor­sie na tom je ze ludia to zozeru, lebo reb­ri­cek je takyto, na prvom mieste stare a zacho­vale, na dru­hom nove co sa hra na stare, potom dlho dlho nic a nie­kde vzadu: len nech tam nestoji nieco moderne (sucasne), lebo to sa pre 90 per­cent ludi rovna abso­lutnu skazu,

  • Miro Ričovský píše:

    Bože môj !
    Tak zasa som dostal pohube ! Je mi veru jedno, že rea­gu­jem až teraz.
    Zdá sa mi zby­točné komen­to­vať tento dôkaz hlú­posti a igno­rant­stva..
    Absol­vo­val som 3 lie­čebné pobyty v Polianke. V rokoch 1996, 1997, 1998.
    A odkedy som túto budovu videl po prvý krát, môžem pre­hlá­siť, že to bol ukáž­kový prí­klad pro­cesu chát­ra­nia.. Je to pre mňa absurdné, nepo­znám poza­die, dôvody, len tuším, že je za tým, ako zvy­čajne, pros­pe­chár­sky zámer uta­je­ného maji­teľa, kto­rému sa objekt už roky dozadu zdá byť len oby­čaj­nou sta­ri­nou..
    Keď som pri­šiel v nedeľu, po piat­ko­vej veter­nej smr­šti v roku 2004 do Polianky, bolo mi sku­točne úzko.. Cho­dil som po osade, blú­dil, spo­mí­nal na pre­žité, a potom, pri Wolk­ro­vých jazier­kach, mi prišlo tak ľúto, až mi vyhŕkli slzy… Les, ktorý som zažil, už vo svo­jom živote neza­ži­jem… Stromy nie sú kvety, rastú oveľa pomal­šie.. No po rokoch narastú nové, v pod­state také isté.. No iné je to so stav­bami.. Budova Kaviarne pre­šla od svojho zrodu via­ce­rými sta­veb­nými úpra­vami, až napo­kon pod­ľahla času..
    Opäť dôkaz toho, ako ten čas “rýchlo beží”.….
    MiroRico

Pridaj komentár

Vaša E-adresa nebude zverejnená.Vyžadované polia sú označené *