tatryblog.sk

Nedávno som našiel na inter­nete foto­gra­fiu jed­nej tatrans­kej hráz­de­nej stavby a pod ňou text: “Typická tatranská archi­tek­túra”. Toto pome­no­va­nie často počuť aj z úst mno­hých Tat­ran­cov. Čo je to tatranská archi­tek­túra a kde sa toto pome­no­va­nie vlastne vzalo? Pri­znám sa, že takéto slovné spo­je­nie pou­ží­vam aj ja, no výhradne na popis loka­lity. Ak to pou­ži­jeme na pome­no­va­nie typu sta­vieb — je to chyba. Ak ste boli nie­kedy v Koryt­nici, Štóse, Her­ľa­noch, Ruž­ba­choch, Bar­de­jove, Číži, Thur­zov­ských kúpe­loch, Ľubochni a pod., museli ste tam vidieť stavby podob­nej kon­štruk­cie. A boli by ste prek­va­pení kde všade sa táto „tatranská archi­tek­túra“ nachá­dza. S Tat­rami pri­tom nemá von­kon­com nič spo­ločné. Tí bys­trejší z vás už spo­zo­ro­vali, že som vyme­no­val samé kúpeľné miesta. Pod­súva sa tu teda ter­mín kúpeľná archi­tek­túra, resp. hraz­dená kúpeľná archi­tek­túra, ktorý som už tiež nie­kde počul. No nie som si cel­kom istý ani týmto pome­no­va­ním. Neho­vo­riac o tom, že slov­ník slo­ven­ského pra­vo­pisu ter­mín hraz­dený –á –é nepozná!

Pod­rob­nej­ším štú­diom týchto sta­vieb som dospel k názoru, že sa jedná o typové domy svo­jej doby. S istou nad­sádz­kou by sme ich mohli nazvať aj secesné pane­láky resp. hraz­ďáky. Jed­nalo sa o typové stavby, ktoré naria­dilo vypro­jek­to­vať Minis­ter­stvo výstavby Rakúsko-Uhorska. Vte­dajší vplyv vie­den­ského cen­tra­lizmu sa pre­ja­vo­val v čin­nosti úradne ria­de­ných sta­veb­ných kan­ce­lá­rií kraj­ských a okres­ných inži­nie­rov, a tiež v tzv. zbor­ní­koch vzo­ro­vých pro­jek­tov. Ich výho­dou bolo, že zais­ťo­vali pomerne slušnú úro­veň všet­kej sta­veb­nej čin­nosti aj na vidieku – teda prav­de­po­dobne aj vo Vyso­kých Tat­rách. Bola tu snaha o určitú typi­zá­ciu tak­mer všet­kých sta­veb­ných dru­hov — od kos­tola až po hos­po­dár­ske budovy. Táto typi­zá­cia vysvet­ľuje podob­nosť hraz­de­ných sta­vieb kúpeľ­ných miest. Určitú, nie len dis­po­zičnú, podob­nosť je vidieť aj na zacho­va­ných kúpeľ­ných stav­bách v Tatrans­kej Polianke, Sta­rom Smo­kovci, Dol­nom Smo­kovci, Tatrans­kej Lom­nici či Tatrans­kej Kotline.

Dokonca sa dom­nie­vam, že mnohé z týchto budov pri­pi­so­vané archi­tek­tovi Gede­onovi Majun­kemu vlastne ani nevzišli z jeho dielne — bol len akýmsi koor­di­ná­to­rom pri ich výstavbe, v lep­šom prí­pade ich len upra­vil pre danú loka­litu — par­celu. Dosť ťažko si doká­žem pred­sta­viť, ako by sti­hol navr­hnúť toľko budov po celých Tat­rách… A pro­jek­to­val samoz­rejme aj v iných mies­tach a mes­tách Spiša.

Hráz­dené stavby sa sta­vali čisto z eko­no­mic­kých dôvo­dov. Ich výstavba trvala rela­tívne krátko a mate­riál bol všade naokolo. Jediné čo museli na stavbu dová­žať boli tehly. O žiad­nej tehelni v oblasti Tatier som dote­raz dôkazy neobjavil.

Aký z toho ply­nie záver? Typická tatranská archi­tek­túra neexis­tuje! Tie vzácne Majun­keho stavby, ktoré ju ešte robili svoj­skou a jedi­neč­nou boli úplne nezmy­selne zni­čené za komu­nizmu (Priess­nit­zová dolinka v Sta­rom Smo­kovci), a tie ktoré zostali (Kúpeľný dom a hotel Lom­nica v Tatrans­kej Lom­nici) ničia novo­dobí maji­te­lia dnes. A my sa pri­ze­ráme…

čítané 10407 –krát od 2408 čitateľov