Typická tatranská architektúra???




Hrazdenie - ilustrácia
Nedávno som našiel na internete fotografiu jednej tatranskej hrázdenej stavby a pod ňou text: „Typická tatranská architektúra“. Toto pomenovanie často počuť aj z úst mnohých Tatrancov. Čo je to tatranská architektúra a kde sa toto pomenovanie vlastne vzalo? Priznám sa, že takéto slovné spojenie používam aj ja, no výhradne na popis lokality. Ak to použijeme na pomenovanie typu stavieb – je to chyba. Ak ste boli niekedy v Korytnici, Štóse, Herľanoch, Ružbachoch, Bardejove, Číži, Thurzovských kúpeloch, Ľubochni a pod., museli ste tam vidieť stavby podobnej konštrukcie. A boli by ste prekvapení kde všade sa táto „tatranská architektúra“ nachádza. S Tatrami pritom nemá vonkoncom nič spoločné. Tí bystrejší z vás už spozorovali, že som vymenoval samé kúpeľné miesta. Podsúva sa tu teda termín kúpeľná architektúra, resp. hrazdená kúpeľná architektúra, ktorý som už tiež niekde počul. No nie som si celkom istý ani týmto pomenovaním. Nehovoriac o tom, že slovník slovenského pravopisu termín hrazdený -á -é nepozná!

Podrobnejším štúdiom týchto stavieb som dospel k názoru, že sa jedná o typové domy svojej doby. S istou nadsádzkou by sme ich mohli nazvať aj secesné paneláky resp. hrazďáky. Jednalo sa o typové stavby, ktoré nariadilo vyprojektovať Ministerstvo výstavby Rakúsko-Uhorska. Vtedajší vplyv viedenského centralizmu sa prejavoval v činnosti úradne riadených stavebných kancelárií krajských a okresných inžinierov, a tiež v tzv. zborníkoch vzorových projektov. Ich výhodou bolo, že zaisťovali pomerne slušnú úroveň všetkej stavebnej činnosti aj na vidieku – teda pravdepodobne aj vo Vysokých Tatrách. Bola tu snaha o určitú typizáciu takmer všetkých stavebných druhov – od kostola až po hospodárske budovy. Táto typizácia vysvetľuje podobnosť hrazdených stavieb kúpeľných miest. Určitú, nie len dispozičnú, podobnosť je vidieť aj na zachovaných kúpeľných stavbách v Tatranskej Polianke, Starom Smokovci, Dolnom Smokovci, Tatranskej Lomnici či Tatranskej Kotline.

Dokonca sa domnievam, že mnohé z týchto budov pripisované architektovi Gedeonovi Majunkemu vlastne ani nevzišli z jeho dielne – bol len akýmsi koordinátorom pri ich výstavbe, v lepšom prípade ich len upravil pre danú lokalitu – parcelu. Dosť ťažko si dokážem predstaviť, ako by stihol navrhnúť toľko budov po celých Tatrách… A projektoval samozrejme aj v iných miestach a mestách Spiša.

Hrázdené stavby sa stavali čisto z ekonomických dôvodov. Ich výstavba trvala relatívne krátko a materiál bol všade naokolo. Jediné čo museli na stavbu dovážať boli tehly. O žiadnej tehelni v oblasti Tatier som doteraz dôkazy neobjavil.

Aký z toho plynie záver? Typická tatranská architektúra neexistuje! Tie vzácne Majunkeho stavby, ktoré ju ešte robili svojskou a jedinečnou boli úplne nezmyselne zničené za komunizmu (Priessnitzová dolinka v Starom Smokovci), a tie ktoré zostali (Kúpeľný dom a hotel Lomnica v Tatranskej Lomnici) ničia novodobí majitelia dnes. A my sa prizeráme…

Views Counter v.0.10 čítané 49591 -krát od 8533 čitateľov

Príbuzné články

komentáre 3

  • xyz (IP 95.105.172.184) píše:

    Vaša manželka sa prizerá…

  • sherpa píše:

    spravne to ma byt hradena stavba {od slova hrada}.
    http://slovnik.azet.sk/pravopis/?q=hradeny
    hrazdena je najskor ceskeho povodu.
    http://www.pravidla.cz/pravopis/5653-hrazdeny.html

    len dodam, ze v tychto stavbach je pouzita {neviem ci vsade} ako vypln medzi vonkajsou a vnutornou stenou vrstva skvary {cierna}. pri tahani kablov v 1 takom dome, tusim v T. Polianke, sa toho vysypalo neurekom…..
    Tatry kopirovali Alpy, cize aj architektura je velmi podobna u tychto historickych budov.

  • Mikuláš Argalács píše:

    Ad „sherpa“: správna úvaha k pojmu „hrazdený“, ale anglických výrazov sme už do jazyka v ostatnom období prevzali neúrekom, čechizmy nám pískajú v ušiach… Aj dnešná Ostrva bola odjakživa Osterva, kým sa do toho neobula jedna pani učiteľka slovenčiny a presadila si svoje. No, nechajme to tak!
    Naozaj neexistuje tatranská architektúra. nemal ju kto stvoriť. Nemali sme Witkiewicza.

Pridaj komentár

Vaša E-adresa nebude zverejnená.Vyžadované polia sú označené *