Vila nad tatranským plesom

Vila nad plesom - ilustrácia Dom nad „tatranským plesom“ Táto stavba – rodinný dom na úpätí Vysokých Tatier v obci Nová Lesná by mohol mať niekoľko prívlastkov. Jej autor s investorom si vymysleli príbeh domu nad „tatranským plesom“. Jeho výstavbu sledujem od začiatkov s veľkým záujmom, nakoľko je to po veľmi dlhom čase konečne v našom regióne stavba, ktorá odzrkadľuje dnešnú dobu. Je úplne iná ako jej rovesníci v blízkom i širokom okolí. A snáď aj preto je často terčom slovnej šikany a tŕňom v oku laickej verejnosti. Ťažké začiatky Dom sa rodil pomerne ťažko. Spočiatku mu nepriali úrady a ich úradníci. Investor požiadal o stavebné povolenie obec niekedy v lete 2003. Bol som zhodou náhod pri tom, keď mi starosta pohoršene ukazoval výkresy. Snažil som sa vysvetliť, že ak sa dom naozaj postaví, bude to najkrajší dom v širokom okolí. Stavba na prvý pohľad bočila z bežnej stavebnej všehochuti a svojou jasnou a čistou hmotou si ma okamžite získala. V novembri roku 2004 stavbe nepriala zas príroda. Víchrica známa ako Tatranská bóra, ktorá sa prehnala úpätím hôr 19.11. podvečer sa na stavbe výrazne podpísala. Doslova len pár dní či hodín osadený sklený plášť nevydržal silný nápor vetra a ten ju kompletne zničil. Po tejto udalosti stavebný ruch ustal na niekoľko mesiacov… Dom dodnes dostáva od laickej verejnosti viacero posmešných prívlastkov a pomenovaní. Pripomína mi to doby nedávno minulé, kedy odlišní jedinci boli „chorou spoločnosťou“ vytláčaný za múry ústavov a sanatórií. Počas výstavby bolo zaujímavé pozorovať nielen samotný dom, ale aj jeho rovesníkov v bezprostrednom okolí. Moderný dom vs. tradičné staviteľstvo. Bolo zaujímavé, ako diametrálne rozdielne uvažujú v jednom čase na jednom mieste rôzni investori a architekti. Urbanizmus Parcela sa nachádza na severnom okraju intravilánu starej nemeckej obce Nová Lesná, ktorá doplatila na odsun pôvodného obyvateľstva. Veľký stavebný boom nastal v 70-tych rokoch minulého storočia, kedy tu postavili väčšinu rodinných domov poplatných svojej dobe. Pôvodné malé vidiecke domy obdĺžnikového pôdorysu v centre sú dodnes nahradzované predimenzovanou výstavbou obrovských rodinných domov. V tomto smere si myslím, že tento dom sa svojim tvarom a čiastočne aj usporiadaním dispozície približuje (aj keď len vzdialene) pôvodným domom ďaleko viac než spomínané novostavby. Architektúra Tento dom nie je typický slovenský dom. Je remixom odkazov modernej architektúry počnúc Le-Corbusierom a končiac Kahnom, ktoré sú obalené v skle. V mieste kde je postavený nijako neruší. Dom by mohol mať veľa prívlastkov a pomenovaní – od domu nad „tatranským plesom“ až po „dom exhibicionista“. Poloha stavby a výhľady do okolia jasne definovali prioritu pri návrhu – výhľad na panorámu Vysokých Tatier. Tomuto výhľadu je podriadená celá severná fasáda. Tam kde väčšina stavebníkov a projektantov uzatvára, chráni a izoluje, tento dom naopak otvára a ukazuje. Všetky novostavby v obci sa snažia o to, aby mali aspoň z jednej izby výhľad na Tatry. Je to turistická atrakcia, ale poteší aj radového obyvateľa. Tento dom má výhľad zo všetkých izieb a cez celú fasádu. Viac to už hádam ani nie je možné. Samostatne stojaci dvojpodlažný dom s plochou pochôdznou strechou je osadený v strednej časti východného svahu v smere východ-západ. Táto poloha umožňuje naplno využiť ponúkané výhľady. Južným smerom – do údolia centra obce, ale aj na severnú stranu s panorámou štítov – Slavkovského Prostredného a Lomnického, ktoré striedajú obe Veľká a Malá Studená dolina. Vstup do domu je z južnej strany – od ulice. Z tohto pohľadu dominuje stavbe polkruhová terasa na úrovni poschodia, pod ktorou sa nachádza garáž a vstupné priestory domu. Dom nie je podpivničený – na jeho severnej strane je vytvarované umelé – „tatranské pleso“, ktoré čiastočne zasahuje zo severnej strany až pod dom – preto „dom nad tatranským plesom“. Prízemie – okrem vstupu s garážou a technického zázemia (kotolňa, práčovňa, pivnica) sú tu hosťovské priestory, alternatívne pracovňa s knižnicou, ďalej priestor s vaňou a priľahlou saunou. Tieto miestnosti sú žiaľ celoročne bez slnečného svetla – pre hostí bude ale fascinujúci zážitok s pohľadom na tatranské končiare. Podlahy v priestoroch sú prevažne z teakového dreva, ktoré je v atraktívnych miestach doplnené podlahou z kaleného skla. Toto vyzerá naozaj atraktívne, nakoľko pod sklom sú precízne naukladané biele kamienky frakcie 5cm, čo má symbolizovať tatranské chodníky. Táto exhibícia sa v dome často opakuje. Okrem vstupných priestorov je to hlavne v sprchách a toaletách. Od vstupu smeruje priame jednoramenné kovové schodište na poschodie. Poschodie – druhé podlažie tvoria aditívne radené priestory v poradí: miestnosť s krbom, kuchyňa s jedálenským stolom a spálňa so šatníkom. Všetky tieto hlavné priestory sú oddelené dvojicou nosných stien medzi ktorými je umiestnené zázemie týchto priestorov. V stene s krbom je to napríklad mini bar, pri kuchyni sú to odkladacie priestory pri spálni zas sprcha, WC a medzi spálňou a šatníkom sú to umývadlá – zvlášť pre pre pána a dámu. Zbytočne by ste tu hľadali obrovskú kúpeľňu s bidetmi a jakuzami. Zaujímavým doplnkom v priečnych nosných konštrukciách je napríklad morské akvárium (spálňa – jedáleň), alebo sklenené hodiny s priemerom 1m (kuchyňa – schodište s krbom). Tieto interiérové prvky vyplnili priestor, ktorý vznikol odľahčením nosnej konštrukcie deliacich stien v ich centrálnej časti. Z poschodia je na južnej strane voľný výstup na zatrávnenú terasu (strecha garáže a celého vstupu), ale aj na západ, kde sa nachádza záhradný gril. Vzhľadom na množstvo sklenených plôch na fasáde, ale aj v podlahách poschodia je možné pozorovať v priestore zaujímavé hry svetla a tieňov. Konštrukcia a materiály Nosnú časť stavby tvorí vnútorný železobetónový rám – štyri dvojice priečnych stien, ktoré nesú stropné dosky a plochú strechu. Na túto kostru sú navešané všetky ostatné konštrukčné prvky – fasáda, sklenené podlahy a pod. Materiál v interiéry tvoria zväčša drevené obklady z teaku a orecha. Na poschodí je to potom ešte čierny kameň. Druhým najpoužívanejším materiálom je kalené sklo. Nábytok je kompletne atyp vyrobený na mieru a výhradne v slovenských dielňach. Tento stroj na bývanie je vybavený modernou technikou počnúc reguláciou kúrenia až po domáci rozhlas a TV. Sklenený obal domu – izolačné dvojsklo s tepelným zrkadlom chránia vonkajšie žalúzie. Nedostatky Achillova päta tohto domu „exhibicionistu“ je v budúcej okolitej zástavbe. Ak sa naruší výhľad zo severnej strany na tatranské končiare… V dome som očakával väčší „plan libre“, ktorý by vyhovoval viac môjmu naturelu a dnešnej dobe. Niektoré priestory by si zaslúžili väčší priestor (priestor so schodišťom a krbom), iné naopak menší (spálňa). Čo ma naozaj prekvapilo, bola orientácia miestností. V mieste obrátenom do údolia a centra obce Nová Lesná – teda v mieste kde by som očakával pohľad na celú obec je naopak mliečne sklo za ktorým sa nachádza šatník so spálňou. Sklenená fasáda by potrebovala ešte opatriť voči zrkadlovému efektu odrazu krajiny kvôli vtáctvu. Pri výbere materiálov, by som uvítal viac tradičných tatranských materiálov – žulu, alebo kamene pod sklom. Záver Dom silne vybočuje z tradičnej výstavby pod Tatrami. Búra mýty o obrovských tepelných stratách v chladnom severskom klimatickom prostredí. Využíva 100% z panorámy našich veľhôr. Ale hlavne ukazuje alternatívu. Som presvedčený, že raz budú stavbu navštevovať exkurzie študentov architektúry a časom sa dostane do každej serióznej publikácie o modernej architektúre na Slovensku. Stavba sa zaradí medzi architektonické skvosty Spiša. Vila nad plesom - ilustracia Písané pre ARCH Arch o architektúre a inej kultúre 12/08 foto:Tomáš Bujna, Stano Dubík

Posted in Architektúra, Horská a podhorskáTagged , , , , , , , , ,

4 thoughts on “Vila nad tatranským plesom

  1. Tak na tomto článku som sa dobre zabávala od začiatku až do konca. Je napísaný s bravúrnou jemnou iróniou, čo nemôže nikoho (zo zainteresovaných) uraziť. Len dúfam,že to takto pochopia aj ostatní. Komentovať tento druh architektúry v danom prostredí je snáď zbytočné.

  2. O súčasnej architektúre je určite treba diskutovať a hlavne pracovať na osvete medzi laickou verejnosťou. Súlad súčasnej a pôvodnej architektúry či už v mestskom alebo prírodnom prostredí je určite možný, ale na to potrebujeme osvietenú verejnosť, ktorá sa nebojí všetkého nového a má určitý prehľad o architektúre, osvietených investorov, ktorí nechcú iba lacnú ale aj kvalitnú architektúru a takisto osvietených architektov, ktorí sú schopní kvalitnú súčasnú architektúru vytvoriť.

  3. Túto stavbu som vygooglil úplne náhodou. Ostal som očarený. Nádherná architektúra. Som prekvapený, že existujú ľudia, ktorým sa to nepáči. Ale takí sú slovenskí rurárnici. Treba projetovať viac takých stavieb, snáď si Slováci na to zvyknú.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.