A znovu kniha. TatryBLOG sa nesnaží byť knižným sprievodcom, len chcem upozorniť na určité zaujímavosti a skutočnosti, ktoré určite potešia nie len intelektuálnu verejnosť. V tomto prípade ide o publikáciu staršieho dáta, ale jej zaujímavosť spočíva v tom, že časť knihy je uvoľnená pre verejnosť v elektronickej podobe a umiestnená na stránkach TatryBLOG. Hovorím (resp. píšem) o knihe Od A po Z o názvoch VYSOKÝCH TATIER. Jej autor – Ivan Bohuš – bol taký láskavý a dovolil mi nezištne zvejeniť jej časť, konkrétne kapitolu H. Osady, chaty, komunikácie, za čo mu veľmi pekne ďakujem. V čase keď bola táto kniha vydaná som intenzívne pracoval a pripravoval (a dodnes aj pripravujem) materiál o geniálnom architektovi Vysokých Tatier, rodákovi zo Spišskej Soboty, ktorého meno je Gedeon Majunke (ešte tu o ňom budem podrobnejšie písať). Pri takejto práci je potrebné poctivo dodržiavať názvoslovie, ktorého autorom je práve Ivan Bohuš. Pre lepšiu a rýchlejšiu orientáciu som si preto príslušnú kapitolu zdigitalizoval (vtedy som na to mal čas). Bola by škoda, aby len tak ležala na mojom HDD a preto som sa rozhodol že autora požiadam o jej zverejnenie. Dnes Vám predkladám prepracovanú verziu týchto stránok – Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier Odkaz na tieto stránky nájdete aj v menu v pravom stĺpci týchto stránok (resp. v hornom menu). Autorovi Ivanovi Bohušovi ešte raz ďakujem.
Komu patrí dolina? Ešte z detských čias si pamatám, koľko turistov a národností prešlo cez Vysoké Tatry. Boli to Maďari, Poliaci, Nemci a hlavne naši bratia Česi. Tí boli hojne zastúpení na každom kroku. Kde napr.? nad stanicou v Smokovci v stánku Ovocie – zelenina, oproti vo verejných WC bola „uvádzačka tiež čo by naša sestra, sprievodkyňa v električka, a tiež jeden čiperný pánko, ktorý nedávno na Štrbskom plese v kútiku jednej reštaurácie piekol langoše. A bol perefktný, išlo mu to na ploche cca pol metra štvorcového takpovediac s obhoreným bruchom, ale predsa! Tak som si hovoril, sú šikovní, zapustili tu niektorí korene a to majú u nás dokonca ešte aj dolinu a štít. Ale čo to? Keď som prednedávnom nahliadol do federálneho turistického sprievodcu o Vysokých Tatrách z roku 1991 zistil som nasledovné: Česká dolina – … pôvodný názov doliny znamenal v goralskom nárečí dolinu pastierom ťažko (ČEŠKO) prístupnú! Takto je to teda. No pátral som aj ďalej. Vzal som si Podrobný turistický atlas z VKÚ Harmanec a čuduj sa svete: našiel som tam Český štít, Českú dolinu, Českú vežu, Český potok, České pleso a aj Český vodopád. To je toho! Takže dávam na širokú známosť toto: Tieto bratské názvy nevznikli teda nejakou družobnou prešmyčkou, ale vznikli pred niekoľkými storočiami. Ich autormi sú vlastne gorali – ovčiari a zlatokopi, ktorí do týchto lokalít prenikali z Bielovodskej doliny za svojím „češkým“ (ťažkým) živobytím. Ozaj, ktovie či niekde v Krkonošiach neexistuje nejaká Slovenská dolina, či veža?
Tak som to pre istotu skontroloval v tejto knihe – a naozaj – je to tak! Ivan Bohuš píše (heslo 1624. Česká dolina, str. 294), že v našej tlači prebehla už o tom rozsiahla polemika (niekedy v 60. rokoch), ktorej záver vyznel asi v tom zmysle, že označenie Český,-á,-é; je síce historicky nesprávny, ale vzhľadom na vžité sekundárne názvy netreba uvažovať nad návratom k historickým formám. Hmm. Tak zas som sa niečo zaujímavé dozvedel. Česká dolina mala byť vlastne Ťažká dolina…
Ťažká budeš, dolina, ťažká… Toto je malý doslov k príspevku č.2. Áno, OROL to s tou Ťažkou dolinou vystihol ! A ja ho chcem podporiť. A tak som sa dnes večer zatáral na adresu: http://www.horydoly.cz/vypsat.php?id=1745. Našiel som tam článok o horolezeckých nehodách na Slovensku. No diskusia o tomto článku sa krúti len okolo česko-ťažkej témy. Veď si ju pozrite. Jeden je ľahostajný, druhý je neinformovaný, našťastie tretí normálny . Najšikovnejší z nich smeruje pozornosť čitateľov na inú adresu – http://www.vysoke-tatry.info/vyklad.php?tatry=381. A to som teda pozeral na výňatok z Encyklopédie pánov M. Argalácsa a D. Michalíka (2001 – 2003): žiadna Česká dolina, ale Ťažká ! Je tam presne popísaná. Posledná tretina príspevku vysvetľuje chybu, ktorú ešte v roku 1830 nechtiac spôsobil nemecký geograf A. Sydow. Na tento omyl upozornil neskôr Pavol Dobšinský a tiež Turistický sprievodca …, ktorý vyšiel v Brne (!) v roku 1900.Lesnícke osadenstvo pozná dolinu ako „Ťažkú“ dodnes. Je len škoda, že najviac na skutočný názov zabúdajú turistické a horolezecké kruhy – až na výnimku z roku 1958.((vlastním túto mapu – ochotne poskytnem snímku- ) fepeto@stonline.sk). Nepresnosti sa týkajú tak isto aj štítu, veže a plesa. Čo teda urobiť s týmito názvami ? Možno sa to niekomu zdá maličkosť, či nezmysel zaoberať sa názvom nejakej doliny. Ale zoberme si príklad od vyššie spomínaného pána Sydowa: v jeho krajine by sa nemohlo stať, že by niektorá alpská dolina niesla omylom dodnes meno napr. francúzska. Buďme aj my takí dôslední a ukončime tento 175 – ročný spor. Kto môže začať ? Asi vy, milí priatelia, horolezci, vy ste tí, ktorí máte šťastie dostať sa do Ťažkej doliny a na Ťažký štít. Skúste raz z neho spustiť „lavínu“ dôslednosti a spravodlivosti. Pošteklite trochu kompetentných, začnite diskusiu. Ak sa veci dajú na správnu mieru, bude to také malé slovenské národné prebudenie.
kde by sa dala ešte po rokoch získať táto kniha od p. I.Bohuša?
Skúste v múzeu TANAP-u v Tatranskej Lomnici…