Gedeon Majunke, formoval architektúru Vysokých Tatier. Uplynulo 100 rokov od jeho smrti.

Alica a Gedeon Majunke

Dnes si pripomíname smutné výročie – 100 rokov od úmrtia významnej osobnosti, ktorá vo Vysokých Tatrách natrvalo zanechala svoj rukopis v podobe charakteristických hrazdených budov.

Prestížny server Stavebníctvo a Bývanie ma prostredníctvom svojej redaktorky Márie Galajdovej oslovil s niekoľkými otázkami ohľadne diela Gedeona Majunkeho. Ako to už v podobných prípadoch býva, nie všetky vety sa vždy do konečného článku zmestia, naviac som sa musel podeliť o virtuálny priestor s historikom Marošom Semančíkom, čím vznikol zaujímavý článok poskladaný z viacerých názorov. No a tak sme sa s autorkou článku dohodli, že celý môj rozhovor zverejním tu. Finálny článok pre SaB vyšiel dnes (10. 4. 2021) a dávam ho do pozornosti:

Stvoril hotel Lomnica aj Téryho chatu. Okolo slávneho „architekta Tatier“ je stále veľa nejasností
Stavebníctvo a Bývanie

Odpovede nechávam zámerne v pôvodnom stave aj s poznámkami na okraj…

Vila pre Dolný Smokovec - výkres Gedeona Majunkeho

Dá sa o Gedeonovi Majunkem hovoriť ako o najvýznamnejšom architektovi Vysokých Tatier?
Je to relatívne. V určitom zmysle áno. Mal určite najviac realizácií po celých Vysokých Tatrách. Dostal sa k lukratívnym zakázkam pre Viedenský dvor. Letohrádok arcikňažnej Klotildy v Starom Smokovci, kostoly v Novom aj Starom Smokovci, vily v Dolnom Smokovci a mnohé iné krásne stavby, ktoré sme si žiaľ nezachovali. Jeho súputník Gejza Györgyi a Quidó Hoepfner postavili prvé grandhotely v Tatrách – čo boli určite najväčšie stavby tej doby. Neskôr v období moderny tu stavali najznámejší architekti z Prahy a nakoniec pred MS 1970 ateliér architekta Kramára. Čiže kto bol najvýznamnejší?

Ktoré jeho stavby sú najvýznamnejšie a prečo?
Tie najvýznamnejšie už neexistujú. Lebo sme si ich dostatočne nechránili. Dodnes obdivujeme jeho zachované kostoly (Nový Smokovec, Starý Smokovec, Tatranská Lomnica, Dolný Smokovec, Tatranská Javorina). Celá osada Dolný Smokovec pri svojom vzniku pozostávala z jeho stavieb, z ktorých sa väčšina našťastie zachovala a ďalej chráni. Čiže tu je unikátne to, že sa zachoval do veľkej miery aj urbanizmus osady. Veľa objektov v ostatných osadách je prestavaných – Letohrádok arcikňažnej Klotildy, Hotel Lomnica.

Mnoho informácií o Majunkem je nepresných, pripisujú sa mu diela, ktoré nenaprojektoval (napr. Téryho chata) a naopak, časť jeho diela nie je ešte dostatočne zmapovaná. Prečo je to tak?
Jeho fond nie je dodnes dostatočne preskúmaný. Ja som sa o niečo snažil koncom 90-tych rokov minulého storočia, ešte ako študent pražskej AVU – začal som písať knihu s názvom Gedeon Majunke a tí druhí… o architektúre Vysokých Tatier a o tom, že Gedeon Majunke bol vlastne nedocenený a neobjavený (nikde v žiadnej škole sme sa o ňom nič neučili) a chcel som mu vyjadriť týmto spôsobom určitú poctu za to, čo tu všetko vybudoval. Ale takáto práca vyžaduje podstatne viac času ako som si pôvodne myslel a tak si to nechávam na dôchodok ;-). Štafetu po mne prebral – ak sa to tak dá povedať historik Maroš Semančík, ktorý sa dostal podstatne ďalej ako ja. Každopádne je tu z minulosti publikovaných mnoho nepresností ohľadne Gedeona Majunkeho, ktoré sa len opisujú a prenášajú do nových textov. Téryho chatu samozrejme Majunke navrhoval! Existujú o tom aj listinné dôkazy. Aj toto je dôkaz koľko nepresností sa uvádza krížom-krážom. Ich prapôvod je v tom, že sa jeho dielo doteraz precízne neštudovalo. Vždy sú publikované iba útržkovité informácie. Vlastne aj teraz – ale vďaka za to, inak by si nikto nespomenul že má výročie!
A nakoniec to skončilo pri tom že sa už iba povrchne pripisovali autorstvá iba na základe výzoru a podobnosti stavby. Ale ako v každom umeleckom období v tom hlavnom prúde sa diela na seba veľmi podobajú… Navyše tu mám vlastnú teóriu na základe ktorej boli mnohé stavby tej doby vyberané z katalógu stavieb, ktorý zaviedla v rámci osvety a skultúrnenia vidieka Mária Terézia – čo pri navrhovaní mohlo výrazne pomôcť. Tento spôsob práce by potom dokazoval, že Majunke vôbec stíhal navrhovať toľko stavieb, koľko mu je pripisovaných…

S akými najväčšími „mýľkami“, nepresnosťami ste sa v súvislosti s Majunkeho dielom stretol?
Ja som si dlhodobo myslel že jeho dielom je kúpeľný dom v Tatranskej Lomnici – pretože som sa o tom tak dočítal v knihách a knihy neklamú, že? Tiež sa s veľkou obľubou traduje historka o tom ako sa dorozumievali pri stavbe Téryho chaty pomocou veľkého zrkadla signálmi viditeľnými až do Spišskej Soboty, kde Majunke býval a pracoval. No celé vety to asi neboli, Morseova abeceda ako ju poznáme dnes tiež ešte nebola a tak si mohli nanajvýš dávať signál, že majú nejaký problém a je potrebná osobná prítomnosť Majunkeho – volali ho. Ten kým signál spozoroval a kým potom prišiel hore, mohlo ubehnúť veľa času…

Je jeho osobnosť vo Vysokých Tatrách dostatočne docenená?
Nie je vôbec nijak docenená. Mesto Vysoké Tatry nepodniká nijaké vážne kroky na záchranu historických objektov. Ani samotní vlastníci. Cení sa jedine stavebná parcela s maximálnym počtom podlaží. Jediný kto si Majunkeho ako tak všimol je mesto Poprad. Portrét GM sa vozí na zadnej časti autobusu MHD, čím mesto propaguje neďalekého rodáka. Majunke tiež prepožičal svoje meno spišskosobotskej ulici na periférii mesta.

Čo z Majunkeho robí takú významnú osobnosť architektúry?
Paradoxne, čím som starší a skúsenejší – tým je toho menej a menej. Voľakedy som ho obdivoval viac – bol som nekritický a asi až príliš ním fascinovaný. Rokmi som si uvedomil, že veľmi, ale naozaj veľmi podobné stavby vidím skoro vo všetkých kúpeľoch po Slovensku. Ale aj v zahraničí. Prestal som to označovať ako tatranskú architektúru a nazývam to kúpeľnou architektúrou. Nemecky sa takýmto stavbám hovorí fachwerk. A nechám už na historikov aby hľadali odlišnosti v jednotlivých regiónoch. Lebo ak sa pozriem na ľudovú architektúru, tak nachádzam množstvo rozdielov a to som stále iba v okrese Poprad. Zatiaľ čo sa týka hrazdených stavieb – fachwerkov – vidím to isté v Štóse, Korytnici, Ružbachoch, Gelnici, dokonca v malopoľskej Szczawnici, v Rakúsku aj Rumunsku.
Tým ale nechcem nijako spochybniť jeho prácu a kvality. Existuje veľa odlišností v detailoch, vo výzdobe, farebnosti. Vlastne aj v tej mojej „knihe“ s pracovným názvom „Gedeon Majunke a ti druhí…“ som chcel dať dôraz na to, že Majunke bol najviac a potom boli aj tí druhí… – aj keď mnohí stavitelia boli časovo pred ním.

Je nejaká myšlienka, odkaz Majunkeho, ktorá by mohla byť inšpiráciou a mementom aj dnes?
Robiť veci poriadne s láskou a porozumením, v súlade s prírodou… (nechcem aby to vyznelo ako klišé). Jeho stavby pôsobia v prírode prirodzene a mäkko, akoby tam odjakživa patrili. Celé to obdobie secesie kedy vznikali je pre nás veľmi romantické, späté s prírodou – myslím, že toto dnes opäť všetci hľadáme, žiaľ táto doba sa už nikdy nevráti… Akoby sme robili rýchlejšie rukami než hlavou. Majunke to tak ale nerobil, preto ho dnes obdivujeme a chránime to málo čo po ňom zostalo.

Vila arcikňažnej Klotildy - Starý Smokovec

Posted in Horská a podhorskáTagged , , ,

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.