V tatranských osadách už nechceme byť na nič pyšní

Minulý týždeň publikoval týždenník PLUS 7 DNÍ trojstránkový článok pozostávajúci prevažne z fotografií, nazvaný „Haraburdy?“ Redaktorka Martina Kubániová sa pýtala niekoľkých oslovených na stav tatranských ruin. Okrem iných oslovila s tromi otázkami aj mňa. Zozbierala zrejme viac materiálu ako mohla použiť a tak sa do 22. čísla časopisu dostalo len torzo textu ktorý respondenti odovzdali. Je to škoda. Preto som sa rozhodol, že celý svoj príspevok zverejním aspoň tu. Ak vás to zaujíma čítajte ďalej…

PLUS 7 DNÍ: Aký máte názor na vytvorenie stránky tatranské haraburdy.sk?

Nápad je asi dobrý. Čím viac sa o tom bude hovoriť tým to bude lepšie. Bolo tu už viac pokusov vyvolať verejnú diskusiu, ale stroskotali na nezáujme dokonca aj odborníkov. Potom sa toho chytí nadšenec – laik a takto to „vypáli“ – nevyčísliteľné cennosti sú nazvané haraburdami. Aj keď to bolo asi dobre myslené – takéto pomenovanie vonkoncom nie je na mieste, zavádza a vôbec je zvolené nešťastne! Čiže zapojiť verejnosť znamená na druhej strane aj takýto kontra-produkt. Stránky chcú mapovať akýsi aktuálny stav týchto stavieb. Snažia sa spracovať ich databázu – mimochodom zoznam NKP dávno existuje a je verejne dostupný na stránke PÚ SR (pamiatky.sk). Web teda neponúka žiadne alternatívy, ani riešenia ako sa chovať k týmto objektom. Ak by tak aj robil suploval by len prácu pamiatkárov. Autori sami priznávajú, že nemajú iné páky na riešenie, ale to nie je celkom pravda. Môžu sa pýtať poslancov mesta či jednajú s vlastníkmi, ale aj prečo mesto nemá resp. prečo zrušil úrad hlavného architekta, kedy bude hotová zonácia Vysokých Tatier, ako je možné, že mesto s takým počtom NKP nemá žiadne legislatívne nástroje na ich ochranu. V súčasnosti je to len holé konštatovanie vecí a preto mi príde celý web trošku samoúčelný.

PLUS 7 DNÍ: Na svojom blogu vysvetľujete, prečo nemôžeme hovoriť o typickej tatranskej architektúre. O akej architektúre, ktorú je potrebné v tatrách chrániť hovoríme a prečo? Aká je to tá hrazdená stavba a odkiaľ prišla?

Áno napísal som o tom krátky vysvetľujúci článok, čiže už len stručne. Tento druh staviteľstva sa nachádza aj v iných lokalitách Slovenska (Korytnica, Štós, Trenčianske Teplice, Ľubochňa a pod.) a nie len tu na Spiši (Kvetnica, Gelnica, Ružbachy, Herľany, Bardejov, či poľská Szczawnica). Ak sa zamyslime nad týmito miestami podsúva sa tu pomenovanie kúpeľná architektúra. A aby sme ju charakterizovali podľa konštrukcie doplnil by som termín hrazdená – nakoľko základnou nosnou konštrukciou týchto stavieb je drevená kostra vyplnená murivom. Ale opäť, riešime tu niečo, čo ani v slovníku slovenského pravopisu nie je! Tak ako majú bežní ľudia vedieť čo to vlastne je? Je asi ľahšie to potom pomenovať haraburdou… A či je tento druh staviteľstva importom, alebo vznikol tu? V čase svojho vzniku sa v horských polohách jednoducho takto stavalo. Materiál bol na dosah. Pravda, majstri študovali v Pešti a Viedni, pochodili blízke Alpy. V tom čase to bol tradičný stavebný postup. Mal svoje staticko-konštrukčné zásady a líšiť sa mohol akurát v zdobnosti jednotlivých objektov. Hľadať tieto odlišnosti a porovnávať ich s ostatnými regiónmi by možno stálo za to. Paušálne povedané – Vysoké Tatry v tomto smere nemajú vlastnú špecifikáciu. Teda preto nie „tatranská architektúra“.

PLUS 7 DNÍ: Sledujete stav starých budov v Tatrách, z ktorých mnohé sú kultúrne pamiatky – ako by ste tento stav v súčasnosti opísali? Aké stavby miznú a z akého dôvodu?

Keď si pozriete mapu Slovenska s vyznačením kultúrnych pamiatok, tak zistíte, že suverénne najviac ich je na Spiši. A sem patria aj Vysoké Tatry. Miestne NKP sú paradoxne najmladšie (19. storočie), ale zároveň sú to tie prvé stavby, ktoré tu vznikali. Aby som na to mohol zodpovedne odpovedať musel by som sa vrátiť do čias, kedy v Tatrách úradovala stavebná uzávera. Snáď najväčší omyl vtedajších pohlavárov. Mladé rodiny to vyhnalo do okolitých miest. Z tatranských osád sa vytratil život. A potom prišiel jeden vietor a ten naštartoval mašinériu developerov a investorov z celého Slovenska. A keďže je jednoduchšie búrať a stavať nové než opravovať a chrániť to staré tak je celkom jasné čo zákonite nastalo. Do Tatier prišli noví ľudia, ktorým nič nehovorí miestny genius loci, miestna architektúra, Gedeon Majunke, grófske letohrádky, hrazdená architektúra, miestna história, regionálna odlišnosť… Nemajú o to záujem. Prioritou je pozemok. A tu zlyhalo mesto na celej čiare. Malo možnosť exaltovaných developerov dohnať k nadštandardným architektonickým riešeniam, ale keďže sami nevedeli čo to je, tak výsledok je taký aký je. V podstate môžeme ďakovať hospodárskej kríze, že sa všetko zastavilo. Ale mnohé rozhodnutia sú už vydané a tak je iba otázkou času, kedy sa začne stavať…

Dodatok K celému článku mám niekoľko pripomienok. Napríklad tvrdenie v podnadpise, že „V tatranských osadách už nemáme byť na čo pyšní“ nie je správne. Ostávam v nemom úžase keď čítam vyjadrenie mesta o tom, ako plánovaný odpredaj secesnej vily stroskotal len preto, lebo bola vyhlásená za NKP. Zdá sa, že byť majiteľom takýchto stavieb musí byť veľké nešťastie. Tiež je niečo choré v legislatíve, keď dovolíme vlastníkovi NKP rekonštrukciu, ktorá skončí následne po búracích prácach kvôli jeho finančným problémom. Nemyslím si, že sa majitelia jedného dňa zmenia a začnú si vážiť hodnoty, ktoré vlastnia. Myslím si, že nám chýba legislatívna disciplína a kultúrna osveta. Čiže ten podnadpis by som parafrázoval: „V tatranských osadách už nechceme byť na nič pyšní“.