Prinášam Vám rozhovor s riaditeľkou oblastného pracoviska KPÚ Prešov v Poprade – Spišskej Sobote – Ing.arch. Ivetou Bujnovou, o architektonických pamiatkach v oblasti Vysokých Tatier. Odpovede na otázky ktoré som ako radový občan odoslal na pracovisko, som čakal bez mála 2 mesiace – čiže už len preto Vás poprosím venujte tomu pozornosť – je to ťažko vybojovaný rozhovor s vlastnou manželkou ;-). Koľko pamiatok je presne vo Vysokých Tatrách? Ktoré by sme si mali (obyvatelia aj návštevníci) najviac ceniť a chrániť.
V meste Vysoké Tatry, konkrétne v mestských častiach: Dolný Smokovec, Nový Smokovec, Starý Smokovec, Štrbské Pleso, Tatranská Lomnica, Tatranské Matliare, Tatranské Zruby a Vyšné Hágy je spolu evidovaných 55 národných kultúrnych pamiatok (ďalej len NKP), z toho 74 pamiatkových objektov. Tieto NKP sú zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR, v registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok (ďalej len ÚZPF). Väčšinu z nich tvoria liečebné objekty, zotavovne, sanatóriá, zastúpené sú aj obytné objekty – vily, ale aj sakrálna architektúra (kostoly), pamiatky histórie (pomníky, pamätné tabule) a technické pamiatky (lanovky). Podmienky ochrany NKP a pamiatkových území (pozn. Pamiatkovej zóny Tatranská Lomnica) v súlade s vedeckými poznatkami a na základe medzinárodných zmlúv v oblasti európskeho a svetového kultúrneho dedičstva, ktorými je Slovenská republika viazaná, upravuje zákon NR SR č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (pozn. ktorý nahradil zákon SNR č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti). Ďalej tento zákon upravuje organizáciu a pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ako aj práva a povinnosti vlastníkov a iných právnických osôb a fyzických osôb a ukladanie pokút za protiprávne konanie na úseku ochrany pamiatkového fondu, ktorý je významnou súčasťou kultúrneho dedičstva a ktorého zachovanie je verejným záujmom. Okrem objektov, ktoré sú zapísané v ÚZPF ako NKP, môže obec, t.j. Mesto Vysoké Tatry, rozhodnúť o utvorení a odbornom vedení evidencie pamätihodností obce. Do tejto evidencie možno zaradiť okrem hnuteľných a nehnuteľných vecí aj kombinované diela prírody a človeka, historické udalosti, názvy ulíc, zemepisné a katastrálne názvy, ktoré sa viažu k histórii a osobnostiam obce. Z našej praxe máme doposiaľ iba dva prípady (!) v okrese Kežmarok, kedy obce si utvorili tento zoznam pamätihodností a využili možnosť požiadania si finančných prostriedkov z fondu Ministerstva kultúry SR pre obnovu týchto pamätihodností.
vľavo: Červený kríž – Ozdravovňa Charloty G. Masarykovej – autor: Stanislav Sucharada (1933-38) vpravo: vila Alfa – autor Josef Polášek (1934) archív: Tomáš Bujna © 2006 Prečo sa nechránia naozaj cenné stavby v Tatrách? (Rainerova chata, vila Alfa (arch.Polášek), Červený kríž (arch.Sucharda), Hubkova vila (arch.Harminc), kostol v Javorine (arch.Majunke) a iné…)
Pretože doposiaľ neboli spracované návrhy na ich zapísanie do ÚZPF. Krajský pamiatkový úrad Prešov (ďalej len KPÚ Prešov), pracovisko Poprad – Spišská Sobota (pozn. v ktorého územnej a miestnej pôsobnosti je aj ochrana pamiatkového fondu mesta Vysoké Tatry), v roku 2005 ukončil aktualizáciu v súčasnosti zapísaných NKP v ÚZPF. Aktualizácia spočívala v terénnej ohliadke jednotlivých objektov (súborov), grafickej dokumentácii, fotodokumentácii a výstupom je „aktualizačný list NKP“ s podrobným popisom objektu, jeho stavebno-historickým vývojom, špecifikáciou pamiatkových hodnôt a zhodnotenie jeho významu. V rámci tejto úlohy bolo zistené, že naozaj niektoré stavby v meste Vysoké Tatry s preukázateľnými pamiatkovými hodnotami nie sú zapísané v ÚZPF. Na základe týchto skutočností, KPÚ Prešov, pracovisko Poprad – Spišská Sobota v priebehu tohto roka spracováva zoznam týchto objektov pre zápis do ÚZPF. Hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec, ktorá má pamiatkovú hodnotu, za NKP na návrh Pamiatkového úradu SR Bratislava, vyhlasuje Ministerstvo kultúry SR. Pamiatkový úrad SR Bratislava vypracuje návrh za vyhlásenie veci za NKP z vlastného podnetu alebo na podnet právnickej alebo fyzickej osoby, v odôvodnených prípadoch v spolupráci s vedeckými pracoviskami Slovenskej akadémie vied a ďalšími odbornými a vedeckými inštitúciami. Aby vec bola zapísaná ako NKP, musí mať preukázateľné pamiatkové hodnoty. Pri nehnuteľných objektoch je to predovšetkým autenticita historického urbanizmu, hmotovej a priestorovej skladby, stavebných konštrukcií a prvkov, maximálne zachovaná pôdorysná dispozícia a pod. V nemalej miere je to aj vplyv ďalšieho využitia objektov. Pri vyhlasovaní nehnuteľnej veci za NKP je okrem obce a stavebného úradu účastníkom konania aj vlastník objektu. Ministerstvo kultúry SR môže vec za NKP vyhlásiť aj napriek negatívnemu stanovisku vlastníka veci. Aj keď vlastník NKP je povinný vykonávať jej základnú ochranu a údržbu, z praxe môžem uviesť niekoľko prípadov, kedy vlastníci NKP zanedbávajú túto ochranu, sú upozorňovaní a vyzývaní orgánmi štátnej správy na odstránenie týchto nedostatkov, končiac udelením pokút, no bohužiaľ nerieši to problém zachovania týchto objektov.
vľavo: Sanatórium Holzmann – autor: Weinwurm a Vécsei (1932-34) vpravo: stav po rekonštrukcii v roku 2004 archív: Tomáš Bujna © 2006 A čo celoplošná ochrana – je možné ju prijať? Pomohla by Tatrám alebo naopak? V čom spočíva problém plošnej ochrany tatranských objektov?
Územie mesta Vysoké Tatry nie je celoplošne pamiatkovým územím. Časť územia mestskej časti Tatranská Lomnica má právoplatne vyhlásenú Pamiatkovú zónu s topograficky vymedzeným územím a so špecifikovaním podmienok pamiatkovej starostlivosti. V priebehu tohto roka spracováva KPÚ Prešov, pracovisko Poprad – Spišská Sobota zásady ochrany, obnovy a prezentácie hodnôt pamiatkovej zóny. Tieto zásady budú zamerané na stanovenie požiadaviek na primerané funkčné využitie územia, na zachovanie, údržbu a regeneráciu historického pôdorysu a parcelácie, objektovej skladby, výškového a priestorového usporiadania objektov, prvkov interiéru, charakteristických pohľadov, siluety a panorámy, archeologických nálezísk, prípadne ďalších kultúrnych a prírodných hodnôt pamiatkového územia. Na ochranu a usmernený rozvoj prostredia alebo okolia NKP príp. pamiatkovej zóny je možné vyhlásiť územie ochranného pásma. Ochranné pásmo vyhlasuje po dohode so stavebným úradom Pamiatkový úrad SR Bratislava, v ktorom vymedzí jeho územie. Ochrana NKP a pamiatkových území nespočíva v ich množstve ale predovšetkým v dodržiavaní ich podmienok ochrany, na ktorej sa okrem vlastníkov musia podieľať aj orgány štátnej správy a miestnej samosprávy. (Pozn. medzi pamiatkové územia patrí pamiatková rezervácia a pamiatková zóna; ochranné pásmo nie je pamiatkovým územím, je to územie vymedzené na ochranu a usmernený rozvoj prostredia alebo okolia NKP, pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny).
vľavo: penzión Javorina – autor: Pavel Bareš (1936) vpravo: stav po rekonštrukcii v roku 2005 archív: Tomáš Bujna © 2006 Čo sa stalo s chránenými objektami „Javorina“ (arch. Bareš – Tatranská Lomnica) a „Sanatóriom Dr. Holzman“ (arch. Weinwurm+Vécsei – Horný Smokovec)? Ako je možné, že stavby autorov, ktorých ctí celá odborná verejnosť sú prestavané bez akejkoľvek pokory k predošlému stavu, autorom a rešpektu k samotnému okoliu?
Tieto objekty prešli výraznými stavebnými prestavbami, pri ktorých bohužiaľ zanikli ich pamiatkové hodnoty a boli vypísané z ÚZPF. V súčasnosti mi je naozaj veľmi ťažké hodnotiť túto genézu, pretože ju osobne nepoznám. Po preštudovaní spisových materiálov Vám v dohľadnom čase dám odpoveď aj na túto otázku.
Objavili ste niektoré zaujímavé skutočnosti z oblasti Vysokých Tatier súvisiace s čiernou výstavbou resp. so stavebnými úpravami, ktoré porušujú zákon o pamiatkovej starostlivosti v tejto oblasti?
Máme zopár prípadov, kedy v rámci štátneho pamiatkového dohľadu sme zistili, že obnova resp. úprava objektov, ktoré sú zapísané ako NKP, prebieha bez vydania rozhodnutia KPÚ Prešov, zatiaľ tieto prípady boli v priebehu obnovy usmernené smerom pre záchranu ich pamiatkových hodnôt.
vľavo: Vila Marta – autor: Dzsubányi / Bethlenfalvy (1936) vpravo: stav po rekonštrukcii 90-roky archív: Tomáš Bujna © 2006 Aké novinky chystá KPÚ pre územie Vysokých Tatier resp. pre konkrétne stavby?
KPÚ Prešov, pracovisko Poprad – Spišská Sobota na základe ukončenej aktualizácie NKP v meste Vysoké Tatry spracováva zoznam nehnuteľných vecí na zápis do ÚZPF a spracováva zásady ochrany pamiatkového fondu pre Pamiatkovú zónu Tatranská Lomnica. Z hľadiska zachovania a ochrany pamiatkových hodnôt v súčasnosti metodicky usmerňuje obnovu rozsiahleho liečebného komplexu Hviezdoslav, Jánošík a Kriváň na Štrbskom Plese, ďalej obnovu hotela Lomnica v Tatranskej Lomnici, prípravu obnovy liečebného domu Európa v Novom Smokovci, vily Alica v Starom Smokovci. V každom prípade budeme aj naďalej metodicky zasahovať pri obnovách a prestavbách objektov, ktoré sú NKP, v usmerňovaní stavebnej a inej činnosti na území Pamiatkovej zóny Tatranská Lomnica. KPÚ Prešov sa vyjadruje ku všetkým územným a stavebným konaniam, z dôvodu ochrany archeologických nálezov. Všetky tieto činnosti nám vyplývajú z ustanovení zákona NR SR č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov. Táto činnosť sa bohužiaľ nedá naplňovať pri aktívnej spolupráci samosprávneho orgánu. Obec, z ustanovení vyššie uvedeného zákona, má utvárať všetky podmienky potrebné na zachovanie, ochranu, obnovu a využívanie pamiatkového fondu na území obce. Dokonca môže utvárať zdroje na príspevky vlastníkom na záchranu a obnovu NKP nachádzajúcich sa na území obce.
kotakt: KPÚ PREŠOV Hlavná 115, 080 01 Prešov 051/7731740, 7725771 pupo@stonline.sk Nám. Majstra Pavla 41, 054 01 Levoča 053/4512727 levoca@stonline.sk Sobotské nám. 1745, 058 01 Poprad – Spišská Sobota 052/7769288 pupoprad@stonline.sk
Tu sa nezhodneme, vsetky tie kocky, co obranujes sa podla mna do Tatier ABSOLUTNE nehodia! Mozno tak na La Defence, ale nie do hor!
vybral som námatkovo posledné „úpravy“ stavieb od architektov, ktori sa dostali do učebníc (!)… takže asi by bolo správne nechať vždy na profesionálov čo sa kam a ako hodi ;-) pravda mohol som vybrať aj iné stavby z majunkovského obdobia – tak nabudúce…
je to este rekonstrukcia, ak sa pod plastikom rekonstrukcie postavi uplne nova budova ? Tak tomu bolo aj v pripade byvaleho penzionu Javorina v Tatranskej Lomnici, kde naftarska lobby z Bratislavy na mieste starej stavby najprv vyhlbila 3 metrovu jamu a potom postavila toto arogantne dielo moci a penazi. Takze neslo o ziadnu „rekonstrukciu“ ale pod jej plastikom o novu stavbu. Ale tak sa to na Slovensku bezne /bohuzial/ koná. Napriklad Solisko na Strb. Plese, byv. vily Brigadnik v N. Smokovci,Plesnivec v St. Smokovci a pod.
jasny clanok, dobra fotodokumentacia a bodli by aj dalsie fotky, zachovanych objektov napr. zotavovna Morava, ustav vo Vysnych Hagoch, stanice lanovky v Lomnici. uz sa na ne tesim.
Viete, funkcionalizmus – lebo o ten ide v prípade väčšiny (žiaľ, už bývalých) „kociek“ – bol architektonickým smerom, ktorý programovo negoval predchádzajúce slohy a štýly, chcejúc vytvoriť úplne nové tvaroslovie a morfológiu. Položil základy modernej architektúre jednoduchých (elementárnych) foriem – áno, v zásade aj tým našim panelákom. Na svoju dobu išlo (takmer) vždy o vynikajúce objekty – tak po stránke architektonickej, ako aj funkčnej, úžitkovej a prevádzkovej. „Strohé hranaté formy“ funkcionalizmu nemôžeme hodnotiť v rovine „vhodnosti či nevhodnosti v peknom prostredí“, ale predovšetkým v rovine príslušnej architektonickej vrstvy – t.j. doby vzniku a štýlu objektu. V prípade Tatier išlo o skutočne vynikajúce objekty, stavané náročnými stavebníkmi v tomto špecifickom prostredí – či už pri využití pre súkromné potreby, ako menšie ubytovacie zariadenia („vily“), ako sanatóriá či veľké liečebné ústavy, alebo zariadenia pre dopravu. Vďaka značnej koncentrácii potrieb takýchto stavieb a „osvietenosti“ ich zadávateľov došlo v Tatrách k skutočne reprezentatívnemu zastúpeniu aj – takpovediac – „druhej etapy“ stavebného rozvoja (po grunderskom období do cca 1918). Je veľavravné, že objekty zvykli byť plne funkčné – bez potrieb zásadných „modernizácií“ – dlhú dobu od ich vzniku, a pri zreálnení nárokov by boli schopné ďalšej uspokojivej prevádzky, v súlade s pôvodným účelom. Z „premien“ viacerých, tu prezentovaných objektov tejto „druhej etapy“ som zhrozený (osobne som ich nikdy programovo nemapoval), je to hanbou dnešnej doby, najmä príslušných vlastníkov, ale svedčí to aj o manipulácii „architektov“ (projektantov) a ich ignorancii voči architektonickému dedičstvu. Ak je to možné, zverejnite prosím príklady ešte zachovaných stavieb – najmä ak to nie sú tie najčastejšie publikované objekty (san. Vyšné Hágy, stanice lanovky, zot. Morava); v každom prípade je aj pre tie „neznáme“ nutné zriadiť pamiatkovú ochranu.
Tie prestavby su katastrofalne, tym architektom odobrat diplomy! Namiesto rekonštrukcie v danom slohovom štýle spravili taketo neurčité paškvili….. hrôza
som z tatier,ale asi som prilis mlady,lebo si tieto objekty pamatam uz iba ako rekonstruovane. ked vidim ako vyzerali pred tym, tak sa mi nuka otazka: ako je mozne ,ze sa vydalo stavebne povolenie na taku „rekonstrukciu“? ved po rekonstrukcii su to uplne ine objekty. a nahodou sa mi tie povodne stavby velmi pacia.hlavne vila Marta. skoda no, ze si tu moze kazdy, kto ma peniaze robit co chce
Funkcionalizmus je vynimičný stavebný sloh. Má pozoruhodnú čistotou tvarov a funkčnosť dispozičných riešení. S názorom, že nepatrí do hôr nesúhlasím. Dobre! Akceptujme šikmé strechy a s ňou spojenú ,,starú,, hrazdenú architektúru + secesné budovy napr. Grand Hotel Starý Smokovec a Grandhotel Praha + stavby socialistického obdobia napr. hotel Patria, hotel Fiss, Múzeum TNANAPu . Fajn! Akceptujme ploché strechy a teda aj fuknkcionalizmus, uvediem tu už spomenutý ústav vo Vyšných Hágoch . Nechcem opakovať staré klišé o tom ako si nevážime svoju históriu a hodnoty, ale pri pohľade na vyššie uvedené rekonštrukcie sa nič iné povedať nedá. Tieto rekonštrukcie sú výnimočným dôkazom toho aký sme my a akú tvoríme spoločnosť. Želám Vám pekný deň.