Jurkovič ocenený in memoriam

Dňa 1. 1. 2007 pri príležitosti 14. výročia vzniku samostatnej SR vyznamenal prezident 18 osobností slovenského kultúrneho, vedeckého a spoločenského života za ich prínos pre spoločnosť a zviditeľnenie Slovenska. Medzi vyznamenanými bol aj architekt Dušan Samo Jurkovič (1868-1947). Stal sa nositeľom Pribinovho kríža I. triedy in memoriam za významné zásluhy o rozvoj SR v oblasti architektúry. Vyznamenanie prevzala vnučka Katarína Salayová-Jurkovičová. Teším sa. Toto bol naozaj slávny slovenský architekt. Teším sa o to viac, že niekoľko jeho realizovaných stavieb je aj vo Vysokých Tatrách. Sú to všetky objekty prvej visutej lanovky z Tatranskej Lomnice až na Lomnický štít. Údolná stanica, Štart, Skalnaté Pleso a stanica Lomnický štít (realizované 1936-38). Investor síce jednotlivé objekty čiastočne zmenil – čím hrubo zasiahol do autorovho konceptu a proporcií. Sám Jurkovič to komentoval takto:

Stavebný dozorca so stavebníkom pristavovali však a prilepovali reštauračné a obývacie miestnosti na jednotlivé už založené a rozostavané staničné budovy tak, že tam dnes stoja len karikatúry objektov, ktoré takrečeno v srdci Tatier mali by nás reprezentovať aj pred cudzinou.

Preto som sa v ukážkach poohliadol po pôvodných Jurkovičovych návrhoch. Vybral som nasledovné: Dušan Jurkovič – navrhovaná údolná stanica lanovky Dušan Jurkovič – navrhovaná budova Štart Dušan Jurkovič – navrhovaná budova na Skalnatom Plese Dušan Jurkovič – navrhovaná stanica na Lomnickom štíte Viac o histórii lanovky sa dozviete z DVD disku o ktorom na TatraBLOG-u písal Starotatranec v článku Na pamiatku jednej lanovke Kostolík na Štrbskom Plese, nerealizovaný návrh z roku 1937 K menej známym projektom pre Tatry patrí nerealizovaný návrh v dvoch verziách – murovaného resp. dreveného – kostolíka na Štrbskom Plese z roku 1937. Dušan Samo Jurkovič sa narodil sa 23. augusta 1868 v Turej Lúke. Staviteľstvo študoval vo Viedni na Staatsgewerbrschule. Počas štúdií vo Viedni sa venoval skúmaniu ľudovej architektúry a hľadaniu národného svojrázu na ktorom postavil svoju ranú architektonickú tvorbu. Po úspechu s drevenými stavbami na Radhošti sa roku 1899 usadil a pôsobil v Brne ako samostatný architekt. Po vzniku Československa sa usadil v Bratislave, kde sa ako vládny komisár venoval prevažne ochrane pamiatok (z tohto obdobia pochádza aj návrh na prestavbu kaštieľa v Spišskom Štvrtku, ktorý realizoval staviteľ Jozef Šašinka z Popradu). Zomrel 21. decembra 1947. Lit.: Slovenský staviteľ r.IX. č.6,8,11-12; Slovenská architektúra a česká avantgarda (Ladislav Foltyn) Dušan Jurkovič (Katalóg k výstave, SAS 1993) Dušan Samo Jurkovič – Osobnosť a dielo (Dana Bořutová-Debnárová, Pallas 1993 )