Rok po víchrici z 19. 11. minulého roku, bude dnes o 15.00 h odhalený resp. slávnostne otvorený, v Starom Smokovci pamätník tejto nemilej udalosti. Má to byť akési poďakovanie všetkým, ktorí v ťažkých dňoch „po“, – pomohli… Na žulových doskách, osadených v dvoch radoch na severnom okraji kruhového priestranstva, sú osadené (z oboch strán) pamätné tabuľky donátorov s centrálne umiestneným mottom:
„Nie činnosť prírody, ale nečinnosť ľudí je katastrofou“
Neviem podľa akého kľúča boli jednotlivé tabuľky darcov osadzované, ale fakt, že polovica z nich je akoby „za chrbtom“ vyvoláva pocit menejcennosti. V strede kruhu stojí štylizovaný oceľový strom, ktorého konáre pospájané oceľovou pavučinou, akoby odlietali v silnom vetre… Ako symbol, je toto stvárnenie zaujímavé, avšak estetický dojem z „rúrového“ stromu nie je veľmi dobrý. Tiež som zvedavý, ako sa na tejto oceľovej konštrukcii podpíše tatranské počasie a koľko údržby si bude vyžadovať. Súčasťou kompozície ja aj tzv. elektronický pamätník (stojan s monitorom), kde sa premietajú obrázky a amatérske filmy natočené krátko po udalosti. Opäť zaujímavý prvok, len škola, že monitor je natočený presne proti slnku (na juh) – počas dňa totiž nevidíte na ňom zhola nič. Zaujímavé pohľady sa môžu naskytnúť vo večerných hodinách, kedy bude pamätník osvetlený. Uvidím – pôjdem sa pozrieť… Môj výsledný dojem z diela je zmiešaný. Stále mám pocit – vzhľadom na nedoriešené detaily – že sa jedná o projekt šitý horúcou ihlou – tak povediac na poslednú chvíľu. Nemám však podrobnejšie informácie a tak to nechcem hodnotiť – autori sú predsa len kamaráti ;-). Fotogaléria
Keď sa dobrá myšlienka nevydarí… Toto boli moje prvé pocity po zhliadnutí fotografií nového „pamätníka“ víchrice v Tatrách. Pravdupovediac po odznení informácie, že vznikol pamätník ma premohla zvedavosť a zároveň som začal mať isté obavy, ako sa to podarilo, keďže za posledné roky sa „architekúra a umenie“ posunulo smerom, keď je tých PRÍJEMNÝCH prekvapení v tejto oblasti stále menej… Hoci som zatiaľ nemal možnosť pozrieť si nový pamätník na vlastné oči, z publikovaných fotografií musím konštatovať, že moje obavy sa naplnili a príjemné prekvapenie sa (opäť raz) nekonalo… Doteraz som neveriacky krútil hlavou nad budovou kina v Starom Smokovci, odteraz je tam o ďaľší „skvost“ viac. (Fotografie pamätníka v pozadí s budovou kina pôsobia naozaj bizardne – na mňa to pôsobí hrozivejšie ako pohľad na Tatranskú Polianku po víchrici. Ak bol toto úmysel, podarilo sa!) Nechcem aby to tu celé vyznelo úplne kriticky a zaujato, jedná sa len o môj subjektívny názor a určite sa nájdu ľudia, ktorých to osloví a bude sa im to páčiť. Ja si však budem musieť opäť len zvyknúť a akcepovať to a možno dúfať, že mi to raz prestane pripomínať sušič na prádlo… Ja budem dvíhať zrak opäť trochu vyššie, kde sa nikomu nepodarilo zahatať pohľad na krásne tatranské končiare a dúfajme, že to tak aj navždy zostane, lebo nič krajšie v Tatrách nie je a nebude – a tak je to dobré… :-) Už len pár detailov: – umiestnenie tabuliek je naozaj ‚proklate nizko‘, takze dole umiestnené budú odpočívať 4-5 mesiacov pod snehovou prikrývkou? – ten pamätník má tvar listnatého stromu, hoci pri tatranskej víchrici si to ‚odniesli‘ najmä smrekové monokultúry… –
Komentár od Petra je vyystižný a presný. Rovnako ako on ani ja som pamätník nevidel na vlastné oči, ale po zhliadnutí fotografií ani po tom netúžim. Myslím si, že to nebude práve to miesto, ktoré by priťahovalo ľudí aby v krátkej tichej cvhíli zaspomínali na obete tohto rozmaru prírody. Nuž…
Zdravim, velmi sa tesim ze som objavil tuto stranku, som nadseny tejto inciativy.drzim palce. Co sa tyka pomnika, je to naozaj velmi rozpacite. Uz slovo pomnik, myslim ze je neadekvatne. pomnik som este nevidel, bol som vzruseny, ale fotogafie ma sklamali. Navrh je podla mojho nazoru slabo spracovany, nerozumiem tym „nahrobnym “ kamenom, a tomu listnatemu stromu tiez nie. Spracovanie tabuliek je velmi amaterske. Mozte napisat kto je autorom tohto „pomnika“ ? Kto spolupracoval na navrhu a realizacii ? Vichricu v tatrach hodnotim ako tragediu, kedze som tatranec, a potom jednom dni, Tatry sa naozej velmi zmenili, ale tie hlboke mi ostanu navzdu ako spomienka. Ale netreba zabudat, ze to bola priroda sama, ktora sa rozhodla „omladit“ tatranske lesy.Tento fakt hodnotim ako najvznamnejsi pri navrhu, a preto tento realizovany ponury „pomnik“ hodnotim ako velmi slaby. „Pomnik“ som hodnotil z dvoch pohladov. Ako umelec a ako Tatranec. Ostavam s pozdravom
… autorom je Branislav Ivan a kolektív, z Archstudia Poprad (http://www.archstudio.sk)
To studio nepoznam. ale presne ako som si myslel, ze je to praca cisto architektov. To je hroza. Aby takych prac bolo menej i menej….. s pozdravom
No nic moc, skor by som ocakaval pietnejsi pamatnik. Je to dielo hodne ucty autorov diel socialistickeho realizmu. P.S. Je mozne pouzivat fotografie z Tvojho blogu pokial nie su vyslovene chranene autorskym zakonom na http://www.sk.wikipedia.org , slovenskej verzii otvorenej encyklopedie? Napisal by som Ti osobne mail, ale nikde nan nemas link.
vsetky obrazky (moje aj inych autorov) su samozrejme chranene (c) mail najdes dole v paticke kazdej stranky (orol@nzw.sk)