Nový Smokovec oslavuje 130 rokov




Mikuláš Szontágh st. (1843 - 1899)

V sobotu 10. 9. sa konala počtom ľudí malá, ale inak veľká sláv­nosť v osade Nový Smo­ko­vec. Ten totiž osla­vo­val poriadne fúzaté naro­de­niny — 130 rokov. Sláv­nosť začala piet­nou spo­mien­kou a polo­že­ním venca pri krypte dr. Miku­láša Szon­tagha st. (kos­tol ev.a.v.), kde sa o 13.00 hod. zišla naozaj veľmi skromná sku­pinka ľudí, kto­rým stálo za to pri­po­me­núť si túto veľkú uda­losť práve pri mieste posled­ného odpo­činku jej zakla­da­teľa. Po piet­nom akte pokra­čo­vala oslava pred Vilou Dr. Szon­tagh (119 x) Vilou Dr. Szon­tagh (73 x), ktorú z terasy vily sle­do­vala aj Kata­rína Anna Szon­tag­hová. Divá­kom sa tu pred­sta­vila dychová hudba Tex­ti­lanka a po krát­kom prí­ho­vore pri­má­tora aj Ján Ambróz s ľudo­vou hud­bou „Borievka“, dopre­vá­dzaný ľudo­vým roz­prá­va­čom Pav­lom Šper­kom. Sláv­nostný pod­ve­čer zakon­čilo v miest­nom kine diva­delné pred­sta­ve­nie „30 sekúnd lásky“ (Diva­delný súbor Pala Bie­lika — Tatranská Lom­nica).
Nemô­žem si pomôcť, ale zdá sa mi, že na oslavu výro­čia tohto druhu je to veľmi málo. Väč­šina divá­kov pred vilou netu­šila z akého dôvodu tá dychovka vlastne vyhráva. Pre­šiel som sa skoro celou osa­dou, no vôbec nič nepri­po­mí­nalo uda­losť, vďaka kto­rej sa práve na týchto mies­tach pred mno­hými rokmi začala písať éra prvých sana­tó­rií v Uhorsku.

stručná his­tó­ria osady:
Osada Nový Smo­ko­vec (Új Tát­ra­füred, Neu Sch­mecks) vznikla ako tre­tia v poradí, po Sta­rom Smo­kovci (58 x) a Štr­b­skom Plese (82 x). Zalo­žil ju dr. Milu­láš Szon­tagh st. (1843 — 1899), ktorý pri­šiel so Sta­rého Smo­kovca ako mladý kúpeľný lekár. Prvý objekt v osade — Sana­tó­rium Royal — otvo­rili 1. 7. 1876. Prav­de­po­dobne je to naj­star­šia časť (západná) dneš­ného are­álu „Bra­nisko“ (?). Na pre­lome rokov 1882/83 sa v osade ofi­ciálne začala zimná sezóna, k čomu posta­vili muro­vanú budovu s ústred­ným vyku­ro­va­ním (východná budova are­álu „Bra­nisko“).
V roku 1893 sa stal Dr. Miku­láš Szon­tagh výluč­ným maji­te­ľom a vlast­ní­kom Nového Smo­kovca. Po oboch stra­nách vte­daj­šej cesty (pre­chá­dzala medzi dneš­ným „Bra­nis­kom“ a „Euró­pou“) pri­bú­dali stále nové stavby. Z tých najv­zác­nej­ších vybe­rám: 1887 — Kos­tol ev.a.v. (arch. G.Majunke), 1875 Reštau­rá­cia (arch. G. Majunke), 1876–1877 — Vila Szon­tágh (autor neznámy), 1894 — San­tó­rium Európa (arch. G.Majunke), 1917–1925 Sana­tó­rium Pen­zák (arch. M.M.Harminc);
Spolu s lie­čeb­ňami rástli v osade aj súkromné vilky a pen­zi­óny: Vila Vesna, 1934 — Vila Alfa (arch. J.Polášek), Vila Hubka (arch. M.M.Harminc);
Po smrti zakla­da­teľa ria­dil sana­tó­ria jeho syn MUDr.Mikuláš Szon­tágh ml. (1882−1963). Vznikli nové budovy: 1934 — Sana­tó­rium Palace (arch. M.M.Harminc), 1935–38 — kom­plex Čer­vený kríž (arch. Sta­ni­slav Sucharda);
V 50-tych rokoch nastala prvá povoj­nová výstav­bová vlna zame­raná na obytné stavby a občian­sku vyba­ve­nosť. Vznikli prvé síd­liská s „ľud­skou tvá­rou“. V Novom Smo­kovci to bolo síd­lisko Sibír.
Ďalší sta­vebný boom nastal po úspeš­nej kan­di­da­túre na uspo­ria­da­nie Maj­strovs­tiev sveta v kla­sic­kom lyžo­vaní v roku 1970 — MS 70. V osade pri­budli nové stavby: 1966 — Ben­zí­nová pumpa (arch. M.Krejčí), Hotel MS 70 (?), Hotel Park — dnes Atrium (?);
Týmto sa výstavba na zhruba dve desať­ro­čia zasta­vila. V celých Vyso­kých Tat­rách pla­tila tzv sta­vebná uzá­vera. Zmena nastala až po roku 1989. Žiaľ nezna­losť, necit­li­vosť a vidina rých­leho zisku sa pod­pi­so­vala na mno­hých úpra­vách „rekon­štruk­ciách“ a pre­stav­bách, ktoré viedli skôr ku zne­hod­no­te­niu his­to­ricky cen­ných sta­vieb: Vila Erika (autor neznámy), sana­tó­rium Palace (M.M.Harminc — pamiat­kovo chrá­nený objekt !), stará leká­reň (arch. Pav­lík ?), lie­čebný dom Európa (arch. G.Majunke), východná časť kom­plexu Bra­nisko (arch. Anton Mül­ler) a pod.

Dr. Miku­láš (Mik­lós, Niko­laus) Szon­tagh st.
* 11. 8. 1843 Dolný Kubín
+ 2. 12. 1899 Nový Smo­ko­vec
syn Daniela Szon­tagha; lekár vie­den­skej uni­ver­zity 1868, dr;
lekár, bal­neo­lóg, bota­nik, kli­ma­to­lóg, zakla­da­teľ prvej lie­čebne TBC v býva­lom Uhorsku

Na záver by som rád odci­to­val záve­rečné vety z knihy Ivana BohušaSzon­tag­hovci a Vysoké Tatry (1994):

Čo dnes bráni tomu, aby sa kom­plex lie­čeb­ných domov Svišť, Európa a Bra­nisko aspoň sym­bo­licky, ak už nie vlast­nícky, vrá­til k svojmu nie­kdaj­šiemu spo­loč­nému názvu Sana­tó­rií dr. Szon­tagha, uctiac si aspoň tak pamiatku svo­jich zakla­da­te­ľov tvor­cov Nového Smo­kovca
Ivan Bohuš

Je treba k tomu niečo dodať? Azda len toľko, že by sme si mali vlastnú his­tó­riu lep­šie pro­pa­go­vať. Ale to je téma na iný článok…

Foto­ga­lé­ria zo sláv­nosti + dobová foto­ga­lé­ria Nového Smo­kovca…



Views Counter v.0.10 čítané 11736 –krát od 2910 čitateľov

Komentáre 2

  • Starotatranec píše:

    Začnem na tomto mieste. Už mám tak­mer 53 rokov, žijem v Ban­skej Bys­trici a mám rád Vysoké Tatry.Od roku 1959, keď som tam začal cho­diť s rodičmi, som vyne­chal asi len tri-štyri sezóny.Dnes mám už rodinu, a ak tam nie sme, tak len z finanč­ných dôvodov.Zhodou okol­ností som Tatry začal spoz­ná­vať z Nového Smo­kovca, lebo nablízku (na síd­lisku Sibír) sme často bývali na priváte.Spomínam si na každé ráno z det­ských čias, pamä­tám si potô­čiky, sta­nicu elek­tričky oproti Pen­záku, Huber­tus, Palace, jazierko so zla­tými pstruhmi, Budo­va­teľa a ostatné na ceste do Sta­ros­mo­kov­ského bufetu.Prešiel som to mnohokrát.A čo bol pre mňa vtedy Nový Smo­ko­vec? No s pre­pá­če­ním jedno pekné miesto, kde bol okrem lie­čeb­ného ústavu aj nejaký hotel Tokajík.A aby som bol aktu­álny, pred ním bol vtedy ten tmavý, ošu­melý pamätný kameň, ktorý bol veno­vaný pamiatke zakla­da­te­ľovi Nového Smo­kovca. Čo mys­líte, koľko ľudí o ňom ešte vedelo, koľko ľudí veno­valo pozor­nosť neja­kej “zrú­ca­nine” pri hoteli.Iste ich nebolo veľa. Dnes, v čase Vyvo­le­ných, môžeme my, ktorí tomu fan­díme, len poze­rať s urči­tou dáv­kou žiar­li­vosti na to ako, sa výro­čia, uda­losti a veľké osob­nosti pre­sý­pajú pome­dzi naše prsty a strá­cajú v nená­vratne dejín. Náš národ asi nemá na to, aby si týchto ľudí pri­me­rane uctil. Aj keď v poradí 130. výro­čie nie je okrúhle, zaslú­žilo si viac, ako len hŕs­tku nad­šen­cov. A tí čo sa pri­ze­rali zboku, iste neve­deli o čo ide.Kto vie ako celej akcii pred­chá­dzala infor­má­cia — reklama o tom čo sa bude diať? A vlastne koho to bola povin­nosť ozná­miť to ostat­ným? Možno tí mest­skí páni nemali na malé pla­gá­tiky A4 ani len 200 korún.A to by som už na oby­čaj­nej kopírke oba­la­mu­til všetky Smo­kovce. No tešme sa na najb­liž­šie výro­čia našich Veľ­hôr…
    A tak budú naše Tatry asi trpieť: za to, že v nás samých nie je úcta voči nim, hote­li­éri budú počí­tať prázdne izby a my sa budeme čudo­vať nad tým, že nás nikto nevy­cho­val k tomu, aby sme si brá­nili vlastnú krásnu prí­rodu. Veď Tatry sú predsa na Slovensku.No ale… kde sme my?

  • Anonym píše:

    Tatry sú moja srd­cová zále­ži­tosť, moja mamička pochá­dzala priamo zo Smo­kovca, bývali naj­skôr na Pek­nej vyhliadke v Hor­nom Smo­kovci a potom na Sibíri v Novom Smo­kovci. Teraz žijem v Bra­ti­slave, ale ak mám mož­nosť vždy sa zasta­vím v Smo­kovci, lebo už tam nemám nikoho,ale stará mama je pocho­vaná na cin­to­ríne v Smo­kovci. Bol to ten najk­rajší cin­to­rín aký som kedy videla, samoz­rejme pred vích­ri­cou. Každé voľno, práz­dniny sme so ses­trami pre­žili na Sibíri, to sú neza­bud­nu­teľné zážitky. Už ako deti sme cho­dili na hríbi, kuriatka s rodičmi, robili sme túry.
    Tatry mám rada a vždy sa tam budem vracať!

Pridaj komentár

Vaša E-adresa nebude zverejnená.Vyžadované polia sú označené *