Dnes som bol ukázať dcére, ako sme museli vo Vysokých Tatrách „oslavovať“ Sviatok pracujúcich za čias boľševika. Časy chvalabohu dávno minulé, si z recesie pripomína každoročne skupinka „nadšencov“… Aj napriek tomu, že počasie neprialo, akciu prišlo podporiť pomerne dosť súdruhov a súdružiek. Nakoniec načo veľa slov – pozrite si fotografie zo sprievodu…
Naozaj neviem rozoznať, či to títo ľudia myslia vážne, alebo je to recesia. Jedno im však závidím: toho živého Vladimíra Iľjiča… P.S. ako chlapec (>1962) som bývaval na priváte na sídlisku Sibír. Ak to niekto z toho sprievodu myslí vážne, možno by ma aj poznal. Vraj to bolo väčšinou pre celkovo červených.
Komunizmus je budúcnosť ľudstva! Taký dojem som mal z uvedených fotografií, a zdalo sa mi, že je to pochod nejakých pohrobkov komunizmu. No podľa televízie som večer zistil, že je to poriadna, možno trochu odvážna, recesia. Ako mladý chlapec som býval cez prázdniny na priváte na sídlisku Sibír. To bolo vtedy (>1962) údajne celé červené. Ak toto divadlo videl niekto z jeho starších obyvateľov, iste sa mu otváral kosák vo vrecku.Inak, originálnejšieho Vladimíra Iľjiča majú málokde.