Suchardov izolačný pavilón C

Tak nám znovu zmizla ďalšia cenná stavba… Tentokrát to je bývalý Izolačný pavilón v Novom Smokovci… Bol súčasťou komplexu ktorému sa hovorilo „Červený kríž“. Je to skoro na deň presne – sedem rokov – odo dňa, kedy som okolo tej stavby krúžil s fotoaparátom. Škoda, že som nefotil viac… Stanislav Sucharda – Ložnicový pavilón. Prvá etapa výstavby Detskej ozdravovne Charloty G. Masarykovej v Novom Smokovci. foto: archív autora 18. 10. 1935 začali stavať tzv. Ložnicový pavilón, ako prvú etapu väčšieho celku Detskej ozdravovne Charloty G. Masarykovej, ktorá pozostávala z komplexu troch budov. Stavbu prevádzala fy Jozefa Šašinku z Popradu a dokončili ju 16. 1. 1937. Jednoduchý stavebný program udával základ pôdorysnej dispozície. Na odstupňovaných hmotách stavby, sú terasy a kryté lehárne. Na I. a II. poschodí sú celosklenené steny so združenými dverami. Vzdušná fasáda s veľkými oknami mala zabezpečiť čo najviac slnka a svetla pre choré deti. Terasy s lehárňami zas jednoduchý presun na čistý vzduch okolitého sveta. Farebným riešením interiérov sa autor snažil zmierniť deťom cudzie prostredie. Na oboch bočných fasádach, bol umiestnený veľký zdravotnícky kríž, vyskladaný z tmavočervených keramických dlaždíc, ktorý bol odstránený (nevedno prečo) v roku 1994. Stanislav Sucharda – Izolačný pavilón „C“. Druhá etala výstavby Detskej ozdravovne Charloty G. Masarykovej v Novom Smokovci. Pôdorys prízemia a rez. rok: 1938-39 stavebník: Spoločnosť Československého červeného kríža projektant: architekt Stanislav Sucharda staviteľ: Ing. Antonín Nesnídal foto: archív autora V druhej etape výstavby (1. 3. 1938 – 12. 6. 1939) postavili tzv. Izolačný pavilón (neskôr označený písmenom „C“). Funkcia objektu vyplýva už z jeho názvu. Jednoduchú prízemnú budovu polkruhového pôdorysu tvorilo 9 dvojposteľových izieb do ktorých sa vstupovalo z veľkej polkruhovej haly, umiestnenej v strede dispozície, vysokej 5 metrov a presvetlenej lucernou. Vybavenie izieb bolo naozaj skromné a poplatné metódam vtedajšej doby. Dokazujú to aj toalety a umývadlá umiestnené priamo v izbách pri lôžkach. Nad celým dianím v pavilóne dozerala zdravotná sestra. Objekt mal samostatné kúrenie, stravu dovážali. Stanislav Sucharda – Izolačný pavilón „C“ foto: 21. 8. 1999 – archív autora V záverečnej – tretej etape postavili medzi oboma pavilónmi A a C tzv. Budovu pro denní provoz – pavilón B.

Stanislav Sucharda, architekt (1896-1959 Praha) Syn známeho Stanislava Suchardu (1866-1916), akademického sochára a profesora pražskej AVU, autora pomníku Františka Palackého v Prahe a spoluzakladateľa spolku Mánes. Otec a zároveň menovec bol tak veľkou českou osobnosťou, až zatienil svoje deti aj vnukov natoľko, že nájsť akékoľvek informácie o architektovi Suchardovi sa mi nepodarilo. Ale budem pátrať naďalej…

Prečo to vlastne píšem. Nuž takéto a podobné prestavby začínajú byť v našom okolí pravidlom. Ak nad tým len mávneme rukou, bude to vzbudzovať dojem, že takéto úpravy sú správne. Že je to normálne a nebodaj krásne. Ale to je omyl! Architektúra má vychovávať. Problém vidím v absencii funkcie hlavného architekta mesta. Každé slušné mesto totiž túto funkciu odborníkmi obsadí. Tí najskôr rozpoznajú prínos a stratu pri takýchto zásahoch. Zvlášť by sa to patrilo Vysokým Tatrám a hlavne teraz, keď je po kalamite všade všetko vidieť. Samozrejme určitá zrelosť sa očakáva aj od investora a projektanta. Znova raz zvíťazila okázalosť a arogancia nad jednoduchosťou a pokorou… Penzión, rodinný dom, guľometné hniezdo alebo bunker? foto: archív autora lit.: ŠOKA- Poprad OÚ-P 12422/38 kr.116, OÚ-P 4919/39 kr.124; L.Foltýn: Slovenská architektúra str. 194-5, 203;