Keď som pred šiestimi rokmi pokladal rečnícku otázku či Bude obnovená Kežmarská chata?, netušil som kam až iniciatíva nadšencov o jej znovuzrodenie, povedie. Síce do samotného obnovenia je ešte ďaleko, v týchto dňoch bola vyhlásená medzinárodná architektonická súťaž na Novú Kežmarskú chatu. Architektonická súťaž je veľmi dobrý spôsob ako celý projekt spropagovať, ako ho konziliárne rozdiskutovať na odbornej úrovni, ale hlavne ako získať množstvo nezávislých riešení a nápadov.
Účelom súťaže je získanie najlepšieho architektonického návrhu, ktorý okrem kvalitného dispozičného riešenia, konštrukčno-stavebnej a ekonomickej efektívnosti, ekologickej vhodnosti a energetickej výhodnosti, bude originálnym architektonickým dielom, ktoré sa stane vizuálnym znakom novej Kežmarskej chaty v povedomí širokej verejnosti.
V tomto roku si pripomenieme okrúhlych 40 rokov odkedy stará Kežmarská chata zhorela (7. 10. 1974) a už sa ju nepodarilo obnoviť. A to aj napriek tomu, že snahy o to boli. S obnovou bolo uvažované už v Uznesení vlády č.41/1977 v rámci Územnoplánovacej dokumentácie Vysoké Tatry, Západné Tatry, Orava a Spišská Magura 1977. Začiatkom 80-tych rokov minulého storočia vtedajší investor TSÚZ SO ČSZTV oslovil s obnovou tri projektové ateliéry: ŠPTÚ Bratislava, Športprojekta Bratislava a Stavoprojekt Liberec. Práve tento ateliér odovzdal až dve verzie, ktoré som poznal z časopisu „projekt – Revue Slovenskej architektúry„, ale Slovenskú verziu návrhu chaty od ŠPTÚ som uvidel iba nedávno vďaka neúnavnej práci bádateľov z občianskeho združenia Kežmarská chata. Návrh Športprojekty mi je zatiaľ neznámy a pracuje sa na jeho objavení (pravdepodobní autori Ing. arch. Marián Malovaný a Ing. arch. Mikuláš Breza). Z toho čo som teda videl, je zaujímavé porovnanie CZ a SK alternatív. Zatiaľ čo Liberecké verzie (autori: akad.arch.Ing. Jiří Suchomel a akad.arch. Martin Němec) uvažovali s moderným, racionálnym a ekonomickým riešením s progresívnymi solárnymi technológiami, verzia ŠPTÚ (autori: Ing. arch. Ľ. Jendreják, Ing. arch. J. Šilinger, Ing. arch. O. Babjaková) celú chatu poňala neobyčajne veľkoryso, akoby bez finančného limitu. Za všetko stačí spomenúť ich zastavanú plochu 918 m2(!), čo bolo 3x viac ako plocha pôvodnej chaty. O racionálnom, či ekologickom prístupe v ich verzii nemôže byť ani reči. Komisia Ministerstva výstavby a techniky SSR (o jej členoch neviem nič) vybrala na dopracovanie (k realizácii) – no skúste si tipnúť ktorú verziu? Správna odpoveď znie 918 m2. To všetko má byť teraz celkom inak. Kvalitná architektúra, dispozícia, konštrukcia, ekonomika, energetika, ekológia…, to všetko sú základné priority Novej Kežmarskej chaty.
Našim hlavným poslaním je minimalizovať komerčnú závislosť obnovenia a prevádzky chaty, presadzovať jej energetickú nezávislosť založenú na využití ekologických alternatívnych zdrojov energie a z podstatnej časti zisku priamo podporovať grantové projekty na ochranu prírody Tatier, opravy turistických chodníkov, prístreškov a náučných chodníkov spolu so zachovaním tradície horských nosičov a furmanov.
Viac o histórii chaty, či budúcnosti a vôbec o OZ Kežmarská chata, ktoré sa o obnovu usiluje sa dozviete priamo z webu kezmarskachata.sk resp. kezmarka.sk. Pre tých ktorí sa plánujú zúčastniť architektonickej súťaže je tu odkaz na stiahnutie podmienok a po registrácii aj podkladov. Výsledky tejto súťaže budú určite zverejnené aj na TATRYBLOG-u niekedy po koncom júla 2014.
Rozcestník – viac info o chystaných aktivitách združenia: Rozhovor s podpredsedom OZ – Daliborom Kiššom Podtatranské noviny 50/2013 – 10.12.2013 kerzmarskachata.sk resp. kezmarka.sk Poloha bývalej chaty GPS / +49° 13′ 18.81″, +20° 13′ 52.61″